Preplávať vodami koronakrízy s čo najmenšími hospodárskymi škodami bude vyžadovať mimoriadne štátnické umenie. Všetky kroky by mali stavať na nejakých pilieroch, o ktorých vieme prehlásiť, že sú dobré a ich porušenie je zlé.

Zavrieme na pár týždňov oči a ľudí do domáceho väzenia. Potom ich otvoríme a vírus bude preč? Tak to nefunguje. Áno, videl som aj čínske čísla a ani ja im neverím - gigantická kontinentálna Čína má vraj podobný počet nových pozitívnych ako drobunký čínsky Hong Kong? Rituálna ekonomická samovražda bez želaného efektu. Stačí jeden nakazený prebehlík od susedov, a sme opäť na začiatku. Zavrieme to tu ešte raz? To už aj potravín bude toľko, koľko sa predchádzajúcej vláde podarilo zabezpečiť ochranných zdravotníckych pomôcok či testov.

Reakcia na otázku redakcie Denníka E na tému vládneho balíka pomoci, zverejnená 1. apríla 2020.

Premiér začal hovoriť o „blackoute“, teda o kompletnom zmrazení krajiny na pár týždňov. Než odkliknete svoju voľbu v nejakej Facebookovej ankete, alebo kde sa o tom zase bude hlasovať, prečítajte si prosím tento text.

Vírus spadol z nebies (alebo pristál na letisku) a zaplavil svet. Vlády po celom svete začali stavať archy, na ktorých sa majú ekonomiky plaviť, kým voda opäť neopadne.

Zavretie väčšiny prevádzok maloobchodu a služieb zasiahlo desiatky tisíc živnostníkov, ktorí z večera do rána prišli o príjmy. Pomôcť sa im dá v troch líniách.

Tak rýchlo oslavy volebného víťazstva na Slovensku ešte asi neskončili. Z ekonomiky, kde politici lopatou rozdávali sociálne balíčky, zvyšovali príplatky ku mzdám, či zastropovali dôchodkový vek, skočí nová vláda rovno do situácie, keď budú hroziť reťazové bankroty, masové prepúšťanie a rozpočtový deficit, aký sme už roky nevideli.

Svet sa zmenil. Stačilo pár týždňov a je úplne iný, než sme ho poznali doteraz. Na tomto mieste nemyslím len karanténu a všadeprítomný strach z nakazenia Coronavírusom. Obavy mám z fungovania zdravotníckej infraštruktúry, nedostatočného (aj náhodného) testovania, ale aj z ekonomických dôsledkov, ktoré na vlastnej koži už dnes zažívajú mnohé podniky, živnostníci, či umelci. A samozrejme štátna kasa, pretože dosluhujúca vláda nevyužila zlaté roky ekonomického rastu na vytvorenie rezervného vankúša pre horšie časy. Naopak, pár dní pred voľbami pripravila dokonalú nášľapnú mínu v podobe 13. dôchodkov.

Je to zhruba mesiac, čo sme opustili „náš“ svet, v ktorom sme sa nebáli navštíviť rodičov, či ísť večer na pivo, kedy nehrozila vlna masívneho prepúšťania a rýchly kolaps verejných financií.