Na nedostatok zábavy sa na  slovenskej politickej scéne nedá sťažovať. Bohužiaľ, s nedostatkom nápadov je to horšie.

Byť ekonomickým veštcom je veľmi ľahké. Ak sa trafíte, ste „ten, čo predpovedal krízu“. Ak nie, skúsite to o rok, lebo nenaplnenú ekonomickú predpoveď si nikto nezapamätá.  

Ak sa ma spýtate, či sa kríza už čoskoro vráti, odpoviem že áno. Ale toto si myslím už tak posledné tri roky.

Debata o mzdách na Slovensku sa stále nekončí.

Tvrdenia, že sme chudobnejší ako Západ, pretože nám niekto zlý nedopraje, lahodí nejedným ušiam. A preto to mnohí neustále dookola opakujú, väčšinou bez akejkoľvek snahy o hlbšie vysvetlenie.

Líder Smeru navrhuje minimálnu mzdu, ktorej presadenie by ublížilo tým najzraniteľnejším.

INESS sa v spolupráci s Lithuanian Free Market Institute zapojil do verejných konzultácií k modernizácii pravidieľ štátnej pomoci v EÚ. 

Poslanec Fico usporiadal tlačovku, kde prezentoval nový spôsob výpočtu minimálnej mzdy podľa Európskej sociálnej charty.

Vypočítali, že podľa tohto vzorca by mala byť minimálna mzda budúci rok 608 eur. Vo výpočte použili priemernú mzdu za rok 2018, čo je 1013 eur.

Plesne na stenách, zbytočné úmrtia pacientov, ale aj úteky z hrobárovej lopaty špičkovými zákrokmi. Diskusia o slovenskom zdravotníctve je nadmieru živá, plná emócií a anekdotických skúseností.

Mzda je matkou všetkých ekonomických tém na Slovensku. Aspoň odkedy padla železná opona a Slováci sa mohli ísť pozrieť na život do Rakúska či Nemecka.

V minulosti vďaka tejto téme vyhralo voľby množstvo politikov a dnes sa na nej získavajú lajky na sociálnych sieťach. Všetci hrajú na emotívnu strunu krivdy.

Pred pár dňami INESS zverejnil výsledky nového indexu Zdravie za peniaze. Slovensko v ňom spomedzi 26 hodnotených štátov skončilo na 23. mieste.

V tomto momente by sme mohli začať lamentovať. No pri bližšom pohľade si všimnete, že na prvom mieste sa umiestnilo Grécko a na predposlednom Švajčiarsko.