INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

„Splátkový“ alebo „amortizačný“ model. Už z názvu vyplýva, že tento model umožňuje pacientom (respektíve platcom, napr. poisťovniam) rozložiť platbu za drahú liečbu na určité časové obdobie, miesto jednorazovej platby vopred.

Všetci by sme chceli žiť vo svete, v ktorom má každý pacient prístup ku všetkým liekom, ktoré potrebuje, bez ohľadu na ich cenovku. Takýto svet však nikdy neexistoval a ani nikdy existovať nebude. Už v súčasnosti nedokážeme pokryť náklady na všetky lieky pre všetkých, a v budúcnosti sa táto situácia bude len komplikovať. Môžu za to tri faktory:

Učitelia, zdravotníci a najnovšie dôchodcovia. Zoznam skupín obyvateľov, ktorí hlasno žiadajú viac peňazí sa postupne predlžuje. Každá skupina má svoje argumenty, s ktorými ťažko polemizovať – inflácia, konkurencia na trhu práce. No a ktorý politik dokáže povedať do očí učiteľom, alebo sestrám, že nie, viac nedáme? Lenže nie sme v Betsaide, kde Ježiš piatimi chlebmi a dvoma rybami nasýtil päťtisíc mužov. Pohľad na 5-miliardový deficit ukazuje, že zázraky sa vo verejných financiách nedejú.

Existujú nové a účinné lieky, o ktorých ľudia vedia a chcú ich, avšak nachádzanie zdrojov na ich úhradu sa stáva čoraz náročnejším. Relevantnou sa tak stáva diskusia o nových spôsoboch platby za tieto nové lieky. V hradení liekov a terapií sa postupne objavujú nové teoretické prístupy, ktoré sa postupne prenášajú aj do praxe.

V dnešnej dobe sa pravdepodobne väčšina ľudí zhodne, že na racionálne rozhodnutia sú potrebné dáta. Slovo „dáta“ sa stalo akousi magickou formulkou. V skutočnosti sa však za týmto pojmom skrýva obrovské množstvo komplexných procesov a metodologických rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú nielen to, aké informácie máme k dispozícii, ale aj ich konkrétnu formu a možnosti ich ďalšieho využitia.

Keď príde reč na dostupnosť zdravotníckych služieb, takmer výhradne sa bavíme o počte (respektíve skôr nedostatku) zdravotníkov. Teda rečou ekonómov – o ponuke.

V predchádzajúcom texte sme písali o štyroch hlavných typoch problémov, ktoré komplikujú efektívne využitie dát (nielen) v zdravotníctve. Každý problém sa dá zlepšiť. Nasledujúce odstavce sumarizujú najčastejšie riešenia, ktoré majú potenciál viesť k lepšej kvalite dát v zdravotníctve.

Preklad textu profesora Richarda Gundermana o potrebe kultúrnej zmeny v medicíne a medicínskom výskume.

Dobrý sluha, zlý pán. Toto príslovie, ktoré väčšina z nás pravdepodobne pozná v súvislosti s ohňom, naznačuje, že jedna a tá istá vec nám môže život výrazne zlepšiť ak ju máme pod kontrolou, ale môže ho výrazne zhoršiť, ak sa nám spod kontroly vymkne. Toto príslovie pritom nie je aplikovateľné len na oheň, vystihuje aj charakter niektorých zakázaných látok, napríklad psychedelík. Tieto látky, v dnešnej dobe zahrnuté do hromadnej skupiny označovanej ako „drogy,“ sú v súčasnosti vnímané práve ako zlý pán. Predovšetkým v akademickej obci sa však čoraz častejšie začínajú objavovať hlasy, ktoré tvrdia, že pri správnom prístupe majú psychedeliká potenciál byť dobrým sluhom pri riešení niektorých výziev, s ktorými sa ľudstvo v súčasnosti potýka.

Slovo „dáta“ sa stalo akousi magickou formulkou. V skutočnosti sa však za týmto pojmom skrýva obrovské množstvo komplexných procesov a metodologických rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú nielen to, aké informácie máme k dispozícii, ale aj ich konkrétnu formu a možnosti ich ďalšieho využitia.