Slovensko zažilo počas posledných rokov raketový rast minimálnej mzdy. Za posledných 7 rokov politici zvýšili minimálnu mzdu o viac ako 70 %. V rovnakom čase rástla priemerná mzda približne polovičným tempom 38 %. A ten najdôležitejší ukazovateľ, ktorý to celé financuje – produktivita práce – vzrástla len o 19 %.

Pred časom som na konferencii s tieňovými ministrami zdravotníctva zachytil výrok, že „štátne zdravotníctvo sa od súkromného odlišuje tak, že stredobodom je pacient, nie zisk.“ Nepamätám si, ktorý z nich to bol – a je to aj tak jedno. Reči o tom, že „stredobodom“ je pacient, občan, dieťa, matka (doplň ľubovoľnú cieľovú skupinu) sú bežnou rétorickou skratkou alebo výbavou vyber si väčšiny politikov.

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Pripomienkovanie stratégie je možné do 22. 01. 2020 tu.

Nech už voľby dopadnú akokoľvek, nová vláda bude mať v programe aj boj proti byrokracii. Je to taká deklaratívna povinná jazda, ktorú každý čaká a nikoho neurazí – tak ako sľuby o zlepšení infraštruktúry, o školstve bez memorovania a o zdravotníctve orientovanom na pacientov.

V programoch strán sa však nedočítate, že na to, aby to neboli len prázdne rečí, treba splniť štyri ťažké úlohy.

Zhrnutie roka 2019 z pohľadu zdravotníctva sa asi nedá začať inak, ako stratifikáciou. Veď aj v čase písania tohto textu je úplne čerstvé, už neviem koľké, odsunutie stratifikácie. Tentokrát aj s „ponukou demisie“ ministerky. Poďme rýchlo na to, nech ostane priestor aj na iné.

Cena emisnej povolenky na európskom trhu už dlhšie rastie a v súčasnosti pohybuje okolo 25 eur za tonu. Napriek tomu štát neváhal a za tonu ušetreného oxidu uhličitého zaplatil 364 eur.

Ďalší emisný škandál? Bol niekto opäť kráľovsky oholený? Blog Martina Vlachynského uverejnil Denník N 19. 12. 2019.

Vznik novej vlády po februárových voľbách nebude ľahký.

Takú pestrofarebnú a rovnomerne rozloženú zmesku politických strán prieskumy neukazovali hádam už dve dekády. Táto nová vláda dostane zaujímavé dedičstvo.

„Ľudia sa na príchod internetových technológií pozerajú očami minulosti [...] a pritom im uniká hlavná zápletka - internet nekonkuruje len analógovým podnikateľom a kamenným obchodom, ale predovšetkým svetu zákonov, úradníkov a politiky.“ Róbert Chovanculiak

Pri podrobnejšom pohľade na PISA testovanie však tento naratív stratí značnú časť svojho čara.

Zoberme si napríklad Poľsko. Táto krajina sa označuje za „PISA zázrak“. V prvom testovaní PISA z roku 2000 dosiahlo Poľsko podpriemerné výsledky. Toto bol zároveň rok veľkých poľských reforiem školstva. A hneď v nasledujúcom testovaní o tri roky sa už Poľsko dostalo na priemer krajín OECD. O ďalšie tri roky sa dokonca dostalo v čítaní medzi top 10 krajín sveta.

Odvtedy dosahuje Poľsko nadpriemerné výsledky.

Aké sú ročné tržby štátneho podniku Tipos? Nespúšťajte Google, skúste si tipnúť. Kto trafil sumu pol miliardy eur? Presnejšie 475 miliónov eur v roku 2018. To je zhruba toľko, koľko utŕžili krížniky slovenskej biznis scény ako ESET, Tatra banka, alebo zdravotná poisťovňa Union.