Reštaurácie, krčmy, či malé obchody s rozličným tovarom nemajú punc ťahúňov ekonomiky ako automobilky alebo oceliarne. Sú však akousi spoločenskou maltou našich miest a obcí. Poznávajú sa v nich predavači so zákazníkmi, aj zákazníci navzájom. Vidieť zrušenú dlhoročnú reštauráciu alebo piváreň je ako vidieť spílený obľúbený strom na námestí.

Nie som veľkým fanúšikom sociálneho štátu. Dôvodom nie sú primárne finančné náklady, ako si mnohí myslia. Kupujem si pocit bezpečia domovou či havarijnou poistkou, nemám problém si tento pocit kúpiť aj v iných oblastiach života. Dôvodom je to, že sociálny štát vytvára celé siete zle nastavených motivácií.

Najvyšší súd vo Veľkej Británii rozhodol, že vodiči Uberu sú jeho zamestnanci. To znamená, že budú nútení si nakúpiť drahé výdobytky štátneho blahobytu. V momente, keď vodič naštartuje auto a zapne aplikáciu, bude okrem benzínu platiť aj za materské dávky, nemocenské „poistenie“ alebo platenú dovolenku. A samozrejme sa naňho bude vzťahovať od prvej minúty minimálna mzda – bez ohľadu na to koho a kam odvezie a aký je dopyt na platforme.

Poľnohospodárstvo sa na Slovensku v posledných rokoch, žiaľ, preslávilo viacerými škandálmi.

Titulky novín upozornili na boj o pôdu a podozrenia z masívnej korupcie v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v Slovenskom pozemkovom fonde.

Odhliadnuc od korupcie je pre začínajúcich farmárov stále ťažké dostať sa k pôde. Legislatívne sa to síce už zlepšilo, no technicky vládne stále chaos vo vlastníckych a užívateľských vzťahoch. Situácia ohľadne pôdy sa občas môže zdať zúfalá, no v niektorých častiach sveta to farmári majú ešte zložitejšie.

Noviny zažívajú najťažšiu dekádu vo svojej histórii. Výrazným spôsobom im poklesli tržby z inzercie a stratili kľúče od informačnej miešačky. Môže za to internet. Vďaka internetu si môžu zadávatelia reklám vybrať z viacerých možností, ktoré sú navyše často lacnejšie a cielenejšie ako tie novinové. A vďaka internetu sa môže z každého s prístupom na sociálnu sieť stať informačné médium.

V dobe covidovej zažívame mimoriadne chvíle takmer každý deň. Nielenže bežný život poznačil vírus a s ním spojené obmedzenia, ale aj v politike sme svedkami rozporuplných rozhodnutí a škriepok. Kým sa za normálnych čias debatovalo o tom, na čo sú peniaze a na čo nie sú, dnes vidina „európskych“ peňazí odštartovala vlnu rozdávania.

Mnohé štátne služby nemajú dobrú povesť. Snáď každý čitateľ si spomenie na niekoľko káuz poznačených neefektivitou či korupciou. Kým v súkromnom sektore rozhodne výsledok, vo verejnom to je väčšinou postup.

Minister Krajčí má talent na vyvolanie kontroverzií. Niekedy mu v tom však pomáhajú aj médiá, keď takpovediac sadnú na lep svojich vlastných očakávaní. Konzervatívny kresťan mení niečo na interrupciách?  To bude isto útok na reprodukčné práva žien!

Človek je tvor pomerne tvárny. Možno aj tejto vlastnosti vďačí za to, že je dnes pánom tvorstva. Pomohlo to aj počas pandémie, keď sa rúško stalo bežnejšie ako ponožky a osobná zóna jedinca behom chvíle prerástla aj mongolský stepný štandard.

Popri diskusii o počtoch nakazených a obsadených lôžkach beží paralelne ďalšia veľká pandemická diskusia – o pomoci podnikateľom.