INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Vydali sme novú publikáciu INESS s názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení. Publikáciu si vo forme pdf môžete stiahnuť tu. Nižšie je jej zhrnutie:

Rastú ceny palív, potravín, stavebných materiálov, čoskoro môžeme očakávať rast cien energií pre domácnosti. Podľa odhadu Ministerstva financií po prvýkrát od roku 2012 nebude rast miezd stačiť  na rast cien a  reálne mzdy poklesnú o 1,5 %. Nie je to len slovenský fenomén, napríklad v Nemecku reálne mzdy poklesli už v roku 2021.

Štúdium ekonómie so sebou obnáša množstvo zákonov, pravidiel a princípov, často s chytľavými prezývkami. Grishamov zákon, teória komparatívnych výhod, had na palici, či náklady ošúchaných podrážok.

Exspirácia Putina, 200 000 USD na chodníku, aktualizácia predikčných trhov, rasputica.

Odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív by bolo nepochybne najtvrdšou ekonomickou sankciou, ktorú by mohla EÚ vo vzťahu k Rusku prijať. Zároveň by to však bola sankcia, ktorá by výrazne zabolela aj v EÚ. A zabolela by najviac ťahúňa európskej ekonomiky Nemecko.

Agresia Putinovho Ruska na Ukrajine je prvá vojna v Európe v dobe internetu. A keďže tento newsletter má stále v popise, že je „o konflikte digitálnych technológií 21. storočia so svetom kamenných inštitúcií 20. storočia.“ popíšem niekoľko postrehov.

Ráno 14. februára som na svojom monitore uvidel tento graf:

Ospravedlňujem sa. V newsletteri #9 som písal oslavne o masovom, bezplatnom online vzdelávaní (tzv. MOOC - massive open online course). Opisoval som, ako prinesú revolúciu, ktorá zmení vyššie vzdelávanie.

Mnohí z vás určite v poslednej dobe zaregistrovali správy o vzostupe umelej inteligencie, a špeciálne o jej využití v zdravotníctve. Koniec koncov, aj my sme sa tejto téme už venovali. Napriek aktuálnemu rozruchu je však potrebné mať na pamäti, že väčšina takýchto článkov sa venuje skôr budúcemu potenciálu umelej inteligencie v zdravotníctve, nie dnešnej realite. V nemocniciach je totiž umelá inteligencia v súčasnosti využívaná oveľa menej, než sa pri pohľade do médií môže zdať.

Odliv mladých, šikovných ľudí do zahraničia je jeden z najväčších problémov Slovenska. Momentálne každý piaty vysokoškolák ide študovať za hranice. Tento stav nie je taký akútny ako vírus pred nemocnicou alebo Rus za hranicami, ale jednoznačne ide o jednu z najväčších výziev Slovenska na najbližšie dekády.