Jedna zo základných poučiek ekonómie hovorí, že prvý krajec chleba vám prinesie najvyšší úžitok. Rozhodne vyšší ako druhý krajec, a ten tretí, ten už mnohým prinesie skôr náklady. Toto pravidlo klesajúceho hraničného úžitku platí všeobecne na všetky ľudské činnosti. Aj pre verejnú správu.

INESS sa prednedávnom snažil presvedčiť ministertvo financií, že zvyšovanie daní na cigarety, zvlášť na nové typy konzumácie tabaku, by malo byť riadne podložené kalkuláciou priamych externalít. Nestalo sa tak, dane boli zvýšené bez ohľadu na to, či súvisiace zdravotnícke výdavky rastú alebo nie. Tentokrát je to však WHO, ktoré v návrhu akčného plánu zase hovorí nielen o zvyšovaní zdanenia výroby, či reklamy alkoholu, ale dokonca o globálnej dani z alkoholu, ktorú by WHO nie len vyberalo, ale následne v programoch rozdeľovalo. Výsledkom by tak bolo nielen vyššie zdanenie, ale aj strata dosahu a kontroly daňových poplatníkov. Svoje stanovisko k tomuto návrhu sme v rámci pripomienkového konania odoslali v spolupráci so združením think tankov EPICENTER a dúfame, že podobných názorov zaznie viac. Aby WHO nespravilo z alkoholu nový tabak s mottom  "alkohol je zlý vždy a v akomkoľvek množstve", ale ostalo pri súčasnom "alkohol škodí pri nadmernej a nerozumenej spotrebe.

Konanie nového ministerstva zdravotníctva je zatiaľ jedným veľkým sklamaním. Návrat nekonečnej témy ziskov, snaha nasmerovať systém k jednej zdravotnej poisťovni, ďalšie bezpodmienečné oddlžovanie nemocníc a dokonca aj záchrana štátnej zdravotnej poisťovne. Nárok sa nehýbe, o štandardoch nepočuť, kvalitatívne ukazovatele kde nič, tu nič. Najnovšia zmena v zákone o zdravotných poisťovniach je definitívnou ranou nádejám, že sa táto vláda pokúsi o nápravu systému.

V roku 2009 prišla EÚ s desaťročnicou pre vzdelávanie, v ktorej si krajiny stanovili svoje ciele. Na Slovensku malo mať do roku 2020 40 % ľudí vo veku od 30 do 34 rokov vysokoškolské vzdelanie. Dnes už vieme, že na Slovensku sa nám tento cieľ podarilo naplniť na 100,2 % a to ešte rok pred termínom. Je čas otvárať šampanské?

Dve historické vlny privatizácie na Slovensku so sebou nesú stigmu káuz a podvodov, ale s odstupom času (a možnosťou porovnania s inými krajinami) je ekonomika krajiny vďaka nim na tom lepšie, ako bez nich. Najmä druhá vlna privatizácie otvorila cestu pre skutočnú transformáciu Slovenska na modernú globalizovanú ekonomiku. Ak by sme vychádzali z odhadov stratenej efektívnosti Medzinárodného menového fondu, vyšší podiel štátnych podnikov by v období 2006 - 2020 znamenal nižšie HDP Slovenska asi o 68 miliárd eur.

Na konci každého roka nastupuje veselé obdobie schvaľovania rozpočtu verejných financií. Týždne a mesiace naťahovačiek o príjmy, výdavky, kapitoly. Rozpočet zdravotníctva býva tradične najväčším problémom.

15 zásadných nedostatkov, kvôli ktorým navrhujeme stiahnutie zákona ako celku a navrhujeme otvoriť priestor pre odbornú a verejnú diskusiu v roku 2021

Hromadnú pripomienku, môžete podpísať do 4.12.2020 tu: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=1174868

„Nikdy nenechajte dobrú krízu vyjsť nazmar!“ povedal vraj kedysi Winston Churchrill. Niektorí politici ho počúvli a pripravili balík, ktorým pomotali hlavy mnohým Európanom a skokovo posunuli EÚ tam, kde ešte pred rokom len nesmelo nakúkali.

Viete čo je to Givlaari, Vyondys 53, alebo Oxbryta? Sú to nové lieky schválené americkou FDA v roku 2019. Sú určené pre odlišné diagnózy, no niečo majú spoločné  - extrémnu cenu. Liečba každým z nich stojí minimálne 100 000 dolárov ročne na pacienta. V extrémnych prípadoch aj viac ako pol milióna. A to sú len 3 lieky zo 48 schválených nových molekulárnych entít (liekov s unikátnou účinnou látkou) v roku 2019. V Európe ich v tom roku bolo 30. Väčšina z nich má, alebo bude mať cenovku v podobných sumách.

Pred časom sme publikovali komentár a video o tom, ako prísnejšie „flotilové“ emisie oxidu uhličitého na automobily predávané v EÚ od roku 2021 zdražia a preriedia ponuku automobilov v EÚ.