INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Inštitút INESS oceňuje otvorenie diskusie k liekovej legislatíve na Slovensku. Lieková politika na Slovensku je dlho otvorený problém a jej reforma by mala byť súčasťou „reformného reštartu“.

Nič nie je v politickej diskusii o zdravotníctve istejšie, ako pravidelné opakovanie témy o jednej poisťovni a o zákaze, pardon, obmedzení zisku zdravotných poisťovní.

V posledných týždňoch si všímam čoraz zúrivejšiu mediálno-marketingovú bitku okolo zdanlivo malichernej udalosti v zdravotníctve. V Hlohovci bola znovuotvorená a zrekonštruovaná mestská poliklinika, pričom kľúčovým vylepšením je liečebňa pre dlhodobo chorých. Dve súkromné zdravotné poisťovne s ňou podpísali nové zmluvy, štátna VšZP sa po uplynutí tej existujúcej v júni s poskytovateľom nedohodla. Vďaka značnej medializácií v offline aj online priestore sa z toho vykľul pomerne nepríjemný PR moment pre štátnu poisťovňu, najmä v čase rozbiehajúcej sa prepoisťovacej kampane.

V novej publikácii s názvom Ekonomická analýza Zákona o digitálnych trhoch, ktorú INESS pripravil v spolupráci s 3 zahraničnými think tankmi (CETA z Českej republiky, LFMI z Litvy a IME z Bulharska, poukazujeme na nedostatky DMA a upozorňujeme na možné nezamýšľané dôsledky tejto regulácie.

Od roku 2006 sa diskusia o slovenskom zdravotníctve pohybuje v istom názorovom vákuu. Bavíme sa veľa o chybách, či potrebách, ale nebavíme sa o tom, aký systém vlastne chceme. Aké sily v ňom majú pracovať, kto má mať akú úlohu.

S 10-miliardovým deficitom je „daňová reforma“, prezývaná aj „zvyšovanie daní“, istejšia ako Silvester v decembri. Jednou z mantier jej zatiaľ neznámych parametrov je „daňová spravodlivosť“, teda veľkosť daní a odvodov platená zamestnancami verzus živnostníkmi a inými podnikateľmi.

Trh práce momentálne na Slovensku nie je téma. Pri pohľade na vývoj miery nezamestnanosti sa zdá, že pacient je stabilizovaný. Za posledného pol roka vzrástla miernym tempom z 8,14 na 8,47 %. Ak sa objavujú nejaké správy o trhu práce, tak sú témou neobsadené voľné pracovné miesta a nedostatok zamestnancov. Tento pohľad z lietadla však skresľuje skutočný vývoj.

Poľnohospodárstvo nie je považované za bežné podnikanie. Výkyvy počasia a cien z neho robia pomerne nepredvídateľný biznis. Do toho sa pridávajú aj politické rozhodnutia, ktoré výrazne ovplyvňujú motivácie farmárov, a teda to, ako sektor vyzerá a bude vyzerať.

Denník N prebral tlačovú správu Thomson Reuters Foundation o štúdii Španielskej centrálnej banky, ktorá analyzovala vplyv skokového zvýšenia minimálnej mzdy v Španielsku. Táto správa však podáva vecne chybné a ideologicky pokrivené informácie o tom, čo ekonómovia v štúdii odhalili. A prispieva tak k šíreniu dezinformácii o ekonomických dopadoch zvyšovania minimálnej mzdy.

Aj napriek nepriaznivej situácii vyvolanej pandémiou COVID-19 a pandemickým obmedzeniam sa tento rok uskutočnil štvrtý ročník Ekonomickej olympiády, prvej komplexnej celoslovenskej súťaže z ekonómie a financií pre stredoškolákov. Tento rok sa do nej zapojil rekordný počet stredoškolákov z celého Slovenska.