V máji 2019 Európska Komisia predložila návrh o hlásení cien potravinárskych výrobkov v rôznych štádiách dodávateľského reťazca do otvorenej databázy. Vykazovanie cien sa predpokladá pre väčšinu poľnohospodárskych výrobkov a pre všetky hospodárske subjekty dodávateľského reťazca na týždennej a mesačnej báze.

Šifrovacia aplikácia Threema má o reklamu na Slovensku postarané. Nebyť babráctva jej používateľa, kauza desaťročia by možno uviazla v mŕtvom bode. Asymetrické šifrovanie je pevnosť, ktorú len veľmi ťažko dobiť.

Ozvať sa, či neozvať? Táto variácia na Hamletovskú otázku mi chodila po rozume pri pohľade na návrh „Lex Haščák“. Slovenská spoločnosť prechádza hlbokým obrodným procesom a každé zbytočné mútenie vody v ňom nahráva politikom, ktorí sú od môjho ideálu slobodnej spoločnosti úplne najďalej. Naviac, nie je ťažké si dohľadať, že aj INESS prijal zdroje od poisťovne Dôvera, čo poslúži ako palivo aj menej zdatnému konšpirátorovi. No keď mi o tomto zákone začala vyskakovať už aj obrovská online reklama s krvavo červeným Haščákom, uvedomil som si, ako jednoducho sa z toho môže stať štandardný spôsob presadzovania zákonov.

Predvolebné prieskumy vychádzajú divoko, ale jedno je z nich isté. Budúci rok sa skončí 12-ročná dominancia jedného politického subjektu. Keď sa obzrieme dozadu, aká téma týkajúca sa zdravotníctva sa za tento čas politicky najviac komunikovala?  Nárok pacienta? Zadlžovanie nemocníc? Tristný stav dlhodobej starostlivosti?

Návrh rozpočtu na rok 2020 prináša asi len jeden ako-tak prekvapujúci moment. Štát zaplatí za dôchodcov, deti a ostatné neaktívne osoby  viac do zdravotných poisťovní. V minulom rozpočte plánoval v roku 2020 len 790 mil. eur, teraz toto číslo prisolil o slušných 352 mil. eur. Viac ale neznamená vždy viac. Kým v roku 2017 tvorili tieto platby 28% zdrojov, realita roku 2019 bude zhruba 23%, v roku 2020 by to malo byť 21,4% a o rok neskôr 20,7%. Hoci baviť sa dnes o rozpočte 2021 asi veľký zmysel nemá.

Pod umením si mnohí z nás predstavia divadlá, ktoré fungujú práve vďaka štátnym dotáciám. Ako by fungovalo umenie, závislé čisto od jeho spotrebiteľov a teda platiacich zákazníkov?

V dňoch 14. – 17. 11. 2019 sa už tradične v priestoroch Kaštieľa Mojmírovce uskutočnil deviaty ročník Seminára rakúskej ekonómie (SREK), ktorý organizuje INESS. Hostili sme 25 študentov aj pracujúcich z rôznych kútov Slovenska, ktorí mali možnosť počúvať a diskutovať s lektormi nielen zo slovenského prostredia.

Zvolebnieva sa. Toto intenzívne obdobie súboja o voličskú priazeň je za poslednú dekádu vždy postrachom pre verejné financie. O podnikateľoch, ktorých mnohí politici vnímajú buď ako nepriateľov systému, v lepšom prípade ako dojnú kravu ani nehovoriac. V rebríčku kvality podnikateľského prostredia, ktorý zostavuje Svetová banka, nás už predbehol nielen Azerbajdžan, ale aj Rwanda. Nové sociálne balíčky, minimálne dôchodky, najrôznejšie poukazy, zvyšovanie minimálnej mzdy...

Ekonomická olympiáda je prvá celoslovenská súťaž v znalostiach z ekonómie a financií pre stredoškolákov, ktorá nadobudla medzinárodný charakter.

Súťažiaci, ktorí úspešne zvládnu testovanie školského a krajského kola postupujú do celoslovenského finále Ekonomickej olympiády. Najlepší piati sa dostanú do veľkého medzinárodného finále a porovnajú si sily s okolitými krajinami.

Vo finále čelia študenti písomnému testovaniu a ústnej skúške, v ktorých musia preukázať, že vedia uvažovať ako skutoční ekonómovia a ekonómky.

Prečítajte si, čo robilo najväčší problém finalistom a naopak s akou otázkou si poradili najlepšie. Dozviete sa aj, z ktorej školy sa zapojilo najviac študentov v kraji, alebo či sa zapojilo v kraji viac ekonómiek ako ekonómov.

Ekonomické reči #19, ktoré sa uskutočnili 30.októbra 2019 v bratislavskej Nervose, sa venovali skutočne horúcej téme - ekologickému prínosu zálohovania. Zálohovanie fliaš bude onedlho skutočnosťou aj na Slovensku. Kým mnoho ľudí tomuto nápadu tlieska, my sme sa venovali jeho ekonomickým dopadom.