Nedávno sa v médiách objavili alarmujúce prepočty o nákladoch zatvorených škôl. Tieto prepočty odhadujú, koľko deti stratia na budúcich príjmoch, ekonomika na HDP a štát na daniach v priebehu nasledujúceho polstoročia. S vlastnými prepočtami prišiel Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) a krátky prehľad rôznych štúdií spísala aj NBS.

Tohtoročný advent je iný než všetky, na ktoré si pamätáme. Sviatky pokoja sa zmenili na sviatky každodennej neistoty. Do karantény sa podarilo dostať polovici vlády a sledujúc komentáre k aktuálnemu dianiu, na Slovensku opäť ožíva kultúra toho nášho: nechcem sa tešiť zo šťastia iného, hlavne nech sa aj ostatní majú rovnako zle ako ja.

V EÚ začína byť populárny digitálny nacionalizmus. Lídri sa zobudili a zistili, že EÚ nemá vlastné startupy s miliardovou hodnotou, ani etablované úspešné technologické firmy. A aj v ostatných ukazovateľoch digitálnej vyspelosti krajiny EÚ zaostávajú za ostatným vyspelým svetom. Európania trávia na internete menej času, menej využívajú internetové obchody, platformy, podnikatelia menej inzerujú na internete a menej využívajú cloudové riešenia.

Ani zmena vlády nezmenila apetít politikov prichádzať s novými štátnymi podnikmi. Kým minulá garnitúra snívala skôr o štátnom leteckom či vodnom dopravcovi, nová vláda sa pustila do štátneho realitného developera, štátneho IT developera, advokátskej kancelárie, distribútora liekov...

Príklad Kalifornie ukazuje, aká nezmyselná dokáže regulácia byť

Koronavírus nezasiahol len našu imunitu a zdravotníctvo, ale aj našu prácu a ekonomiku. Nikde to nebolo také zreteľné ako v USA, kde prišli o prácu desiatky miliónov ľudí. Čo sa nimi stalo? Časť si našla iné zamestnanie, časť osekala výdavky a ostala žiť z úspor, časť prežíva z dávok. Ale sú aj ľudia, ktorým nestačili dávky, nemali úspory a nenašli si zamestnanie. Aká možnosť ostala pre nich?

Jedna zo základných poučiek ekonómie hovorí, že prvý krajec chleba vám prinesie najvyšší úžitok. Rozhodne vyšší ako druhý krajec, a ten tretí, ten už mnohým prinesie skôr náklady. Toto pravidlo klesajúceho hraničného úžitku platí všeobecne na všetky ľudské činnosti. Aj pre verejnú správu.

INESS sa prednedávnom snažil presvedčiť ministertvo financií, že zvyšovanie daní na cigarety, zvlášť na nové typy konzumácie tabaku, by malo byť riadne podložené kalkuláciou priamych externalít. Nestalo sa tak, dane boli zvýšené bez ohľadu na to, či súvisiace zdravotnícke výdavky rastú alebo nie. Tentokrát je to však WHO, ktoré v návrhu akčného plánu zase hovorí nielen o zvyšovaní zdanenia výroby, či reklamy alkoholu, ale dokonca o globálnej dani z alkoholu, ktorú by WHO nie len vyberalo, ale následne v programoch rozdeľovalo. Výsledkom by tak bolo nielen vyššie zdanenie, ale aj strata dosahu a kontroly daňových poplatníkov. Svoje stanovisko k tomuto návrhu sme v rámci pripomienkového konania odoslali v spolupráci so združením think tankov EPICENTER a dúfame, že podobných názorov zaznie viac. Aby WHO nespravilo z alkoholu nový tabak s mottom  "alkohol je zlý vždy a v akomkoľvek množstve", ale ostalo pri súčasnom "alkohol škodí pri nadmernej a nerozumenej spotrebe.

Konanie nového ministerstva zdravotníctva je zatiaľ jedným veľkým sklamaním. Návrat nekonečnej témy ziskov, snaha nasmerovať systém k jednej zdravotnej poisťovni, ďalšie bezpodmienečné oddlžovanie nemocníc a dokonca aj záchrana štátnej zdravotnej poisťovne. Nárok sa nehýbe, o štandardoch nepočuť, kvalitatívne ukazovatele kde nič, tu nič. Najnovšia zmena v zákone o zdravotných poisťovniach je definitívnou ranou nádejám, že sa táto vláda pokúsi o nápravu systému.

V roku 2009 prišla EÚ s desaťročnicou pre vzdelávanie, v ktorej si krajiny stanovili svoje ciele. Na Slovensku malo mať do roku 2020 40 % ľudí vo veku od 30 do 34 rokov vysokoškolské vzdelanie. Dnes už vieme, že na Slovensku sa nám tento cieľ podarilo naplniť na 100,2 % a to ešte rok pred termínom. Je čas otvárať šampanské?

Dve historické vlny privatizácie na Slovensku so sebou nesú stigmu káuz a podvodov, ale s odstupom času (a možnosťou porovnania s inými krajinami) je ekonomika krajiny vďaka nim na tom lepšie, ako bez nich. Najmä druhá vlna privatizácie otvorila cestu pre skutočnú transformáciu Slovenska na modernú globalizovanú ekonomiku. Ak by sme vychádzali z odhadov stratenej efektívnosti Medzinárodného menového fondu, vyšší podiel štátnych podnikov by v období 2006 - 2020 znamenal nižšie HDP Slovenska asi o 68 miliárd eur.