INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V oblasti stavania nových nemocníc tejto vláde nemožno uprieť smelé ambície. Martin, Bystrica, Ružinov, Prešov a detské Rázsochy. Smelé vzhľadom na to, že za posledných 30 rokov štát postavil jednu malú nemocnicu, ale aj vzhľadom na dnešný katastrofálny stav verejných financií. Alebo nie tak smelé, ako vypočítavé. Rok 2030+ je ďaleko a dovtedy sa vystriedajú minimálne  3-4 ďalší ministri zdravotníctva. Dovtedy je možné voličom predávať pekné vizualizácie.

Opäť vypukla sezóna lovu na živnostníkov. Pardon, na takzvaných „falošných živnostníkov“. Minister práce už sľúbil, že s nimi niečo urobí. Ale keďže živnostníkov je cez 350-tisíc, čo je dosť veľa na masové naštvanie, volí sa opatrná rétorika.

Školstvo sa dočkalo. Ministri súčasnej vlády sa predbiehajú, kto ohlási vyššie investície.

Približne pol roka od zverejnenia predbežnej informácie o plánovanej dani zo sladených nápojov sme sa dočkali – Inštitút finančnej politiky (IFP), analytický útvar Ministerstva financií (MF), zverejnil na svojej stránke „Veľký prehľad k spotrebným daniam zo sladených nápojov.“ V INESS sa z tohto príspevku do odbornej debaty tešíme a v nasledujúcich riadkoch ho rozoberieme.

Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, zapojilo sa do exkluzívneho klubu krajín, ktoré tvorili 26% svetového HDP. Tesne za USA s 28% podielom. Čína vtedy len začínala svoj raketový ekonomický rast so 4% podielom.  V tomto roku vytvorí  EÚ 17,3% HDP sveta, Čína by mala dosiahnuť 16,9%. Asi poslednýkrát, čo vyspelá EÚ bude produkovať viac ako Čína, ktorá sa veľmi pravdepodobne posunie budúci rok na druhú priečku na svete. Za hegemóna USA, ktorý stále tvorí 26% svetovej produkcie.

Časopis Nature každý rok zverejňuje rebríčky výkonnosti v oblasti vedeckých publikácií podľa Nature Index. Tento index meria výskyt autorov a inštitúcií v článkoch vo vybranej skupine najprestížnejších vedeckých časopisov, pričom berie do úvahy aj zlomkový výskyt (viac spoluautorov z rôznych inštitúcií).

INESS patrí do skupiny 11 think-tankov, ktoré sa kriticky stavajú k smernici Európskej únie, ktorej cieľom je zaviesť minimálnu globálnu daň z príjmov právnických osôb. Táto daň je z viacerých dôvodov problematická. Po prvé, bola „ušitá horúcou ihlou,“ v dôsledku čoho má nedostatky – napríklad v dôsledku nerovnomerného zavádzania naprieč členskými štátmi (t. j. niektoré členské štáty smernicu implementovali rýchlo, niektoré s implementáciou meškajú) dochádza k právnej neistote, ktorá narúša predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

Hneď prvý pokus vlády o konsolidáciu, daň zo sladených nápojov, vyvolal značnú diskusiu a odpor od rôznych aktérov. V reakcii naň len pred pár dňami Ministerstvo financií (MF) z návrhu zákona vypustilo napríklad sladené mliečne nápoje,  nápoje na rastlinnej báze,  či výživové doplnky a proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.

Zrušenie zubných benefitov vyvolalo pre mňa až prekvapujúco negatívny ohlas verejnosti. Všetci sa ho tak zľakli, že zrazu nie je žiaden „majiteľ“ tohto nápadu.

Úmrtnosť žien po pôrode (maternal mortality) je jednou zo zdravotných štatistík, na ktorých vidieť obrovskú priepasť medzi vyspelým a chudobným svetom.