Boj zdravotných poisťovní o Hlohovec

V posledných týždňoch si všímam čoraz zúrivejšiu mediálno-marketingovú bitku okolo zdanlivo malichernej udalosti v zdravotníctve. V Hlohovci bola znovuotvorená a zrekonštruovaná mestská poliklinika, pričom kľúčovým vylepšením je liečebňa pre dlhodobo chorých. Dve súkromné zdravotné poisťovne s ňou podpísali nové zmluvy, štátna VšZP sa po uplynutí tej existujúcej v júni s poskytovateľom nedohodla. Vďaka značnej medializácií v offline aj online priestore sa z toho vykľul pomerne nepríjemný PR moment pre štátnu poisťovňu, najmä v čase rozbiehajúcej sa prepoisťovacej kampane.

Vyvážený popis situácie nájdete napríklad v tomto článku Zdravotníckych novín. Kto je dobrý a kto zlý? To si rozhodnite sami. Pointa je inde. Hoci je mediálne pokrytie tejto udalosti značne nabité negatívnymi emóciami, v princípe je to niečo, čo by sa na funkčnom konkurenčnom trhu malo diať častejšie.

Reforma zdravotníctva z dielne ministra Zajaca a jeho tímu v rokoch 2002-2006 bola postavená na modeli „manažovanej konkurencie“ v zdravotníctve. V tom čase podobná reforma prebiehala aj v Holandsku, tento model funguje aj vo Švajčiarsku, čiastočne v Nemecku a Izraeli. Jeho pointa je nasledovná. Štát určí ciele verejného zdravotníctva – mieru dostupnosti (finančnej, geografickej, časovej) kvality služieb. Ale namiesto toho, aby dosiahnutie týchto cieľov do detailu centrálne naplánovali štátni úradníci a politici tým, že určia kto má koľko čoho vyrobiť a koľko to má stáť, nechajú dosiahnutie týchto cieľov na konkurenčný súboj poisťovní a poskytovateľov. Vychádzali z toho, že decentralizované podnikateľsko-manažérske plánovanie je efektívnejšie ako politicko-byrokratické.

Legislatívne základy reformy boli položené, ale nenaplnili sa pre znefunkčnenie jej nástrojov viacerými  „deformamy“ (zákaz zisku, minimálna/pevná/koncová sieť, zákaz exekúcií, zastavenie transformácie nemocníc, okyptenie nezávislosti Úradu pre dohľad...). Jedným z nenaplnených nástrojov bol aj „selektívny kontrakting“. Teda možnosť poisťovne nakúpiť služby poskytovateľov (ambulancií, nemocníc, liečební...) tak, aby naplnili minimálne podmienky dané zákonom, presvedčili poistencov o tom, že ich ponuka poskytovateľov je najlepšia a zároveň pri tom neskrachovali. Táto možnosť bola prakticky znefunkčnená z dvoch dôvodov. Po prvé, zákon stanovil taký široký „povinný“ nákup, že poisťovne majú veľmi malý manévrovací priestor. Po druhé, dominantné postavenie VšZP a implicitné krytie z daní všetkých poistencov znamenalo, že VšZP podobne ako Bohumil Stejskal z filmu Kurvahošigutentag „koupila všecky“ a tým nedávala zvyšným dvom poisťovniam príliš na výber – museli ju nasledovať.

S kopiacimi sa finančnými problémami VšZP sa ale aj táto inštitúcia v uplynulých rokoch musela začať správať efektívnejšie a začali sa objavovať príklady selektívneho kontraktingu aj z ich strany. Hlohovecký prípad je zatiaľ asi mediálne najvýraznejší, pretože na rozdiel od zazmluvnenia nejakého CTčka, alebo zastrčenej ambulancie, tento robí titulky. Pochváliť treba ministerstvo, že (zatiaľ) odolalo nutkaniu zasiahnuť. Doteraz to bývalo naopak - pamätáte si na neslávny telefonát Fica bývalému riaditeľovi VšZP?

Poistenci aj poisťovne by sa mali naučiť s takýmito situáciami pracovať. Pre poistenca to znamená analyzovať nielen priamočiare benefity ako balíček vitamínov zadarmo, ale aj kvalitu a dostupnosť siete v jeho konkrétnom prípade a pre jeho potreby. Áno, vyžaduje si to vzdelávanie a pozornosť spotrebiteľov, ale pochopili sme hypotéky, máme aj na pochopenie zdravotného poistenia. Pre poisťovne to znamená svojich existujúcich aj potenciálnych klientov informovať a vzdelávať. Pracovať s dátami, prezentovať kvantitu aj kvalitu.

Centrálne plánovanie zlyháva denne. Programové rozpočty zdravotníctva fungujú len na papieri a stratifikácia sa kuchtí už roky. Možnosť spotrebiteľského výberu je vítaná. Hlohovecký prípad je však iskrička, ktorá nezažne plameň. Na skutočný konkurenčný boj toho treba ešte veľmi veľa – oslabiť dominanciu VšZP, plne nezávislý Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zavedenie poistného, nie odvodového financovania, jasnú definíciu nároku... O tom môžeme zatiaľ len snívať.

Blog N, 28.7.2021