Briti už majú o brexite aspoň základnú predstavu (HN)

Hospodárske noviny uverejnili 30.8.2017 komentár Martina Vlachynského zaoberajúci sa formami Brexitu, ktoré sa momentálne javia ako najpravdepodobnejšie.

Namiesto tvrdého odchodu Londýn očakáva zmrazenie dnešného stavu.

Martin Vlachynský analytik INESS

Tempo, akým postupujú rokovania o brexite, sa kuloárom nezasväteným jedincom (medzi ktorých radím aj seba) zdajú neuveriteľne pomalé. Od referenda uplynulo už štrnásť mesiacov, ale jediný ako-tak jasný fakt je, že Spojené kráľovstvo by malo opustiť EÚ v roku 2019. V polovici augusta britská strana publikovala šestnásťstranovú správu, v ktorej načrtla svoje predstavy o budúcom fungovaní obchodu medzi ostrovmi a EÚ. Vzhľadom na pomalé tempo navrhuje od roku 2019 odštartovať prechodné obdobie, počas ktorého by sa prakticky zmrazil súčasný stav, čo by zvýšilo neistotu obchodníkov na oboch brehoch kanála. Koniec tohto prechodného obdobia nie je pevne definovaný, ale "minister brexitu" David Davis je presvedčený, že prechodné obdobie sa musí skončiť ešte pred budúcimi voľbami v roku 2022. Briti chcú aj počas prechodného obdobia začať budovať pozície na otvorenie obchodu so štátmi mimo EÚ, no uvedomujú si, že reálny pokrok môže nastať až po skončení prechodného obdobia. Prakticky teda ide o zotrvanie na jednotnom trhu. Správa však neobjasňuje, ako by v tomto období fungoval napríklad vzťah k Európskemu súdnemu dvoru a či by boli nutné platby do rozpočtu. Zaujímavejší je scenár obchodných vzťahov s EÚ po skončení prechodného obdobia. Sú vlastne dva. Ten prvý hovorí o čo najefektívnejšej colnej spolupráci, ktorá by minimalizovala administratívnu záťaž pre tovar na hraniciach. Také pravidlá existujú napríklad pre obchod so Švajčiarskom či s Kanadou. Patrí medzi ne zjednodušenie alebo v niektorých prípadoch úplné zrušenie vstupných a výstupných deklarácií, vytvorenie zoznamu preverených obchodníkov či zrýchlené metódy posudzovania bezpečnosti výrobkov. Druhým scenárom je vytvorenie špeciálneho režimu pre tranzit tovarov z tretích krajín do EÚ, pre ktoré slúži Británia ako prestupné miesto. Na dovoz takýchto tovarov by ostali v platnosti všetky doterajšie pravidlá. Na dovoz určený pre britskú spotrebu by vláda určila samostatné pravidlá. Ako však poznamenávajú analytici z think tanku Open Europe, takýto scenár by bol problematický z dvoch dôvodov – vyžadoval by intenzívnu kontrolu, či tovar naozaj skončí tam, kam mal nasmerované, a zároveň by vyžadoval systém colných vratiek v prípade, že sa obchodník rozhodne zmeniť krajinu dodania, ale už zaplatil vyššie clo. Napriek otáznikom sú to aspoň nejaké scenáre, s ktorými môžu podnikatelia začať kalkulovať. Problém však je, že z Bruselu neprichádza príliš veľká spätná väzba na tieto návrhy. EÚ vzala správu na vedomie, ale dodala, že nemá cenu sa o tom baviť, kým nie sú ujasnené otázky okolo práv občanov EÚ, hraníc Severného Írska či finančného urovnania brexitu. To je však tak trochu začarovaný kruh. Napríklad hranice medzi Írskom a Severným Írskom je ťažké riešiť bez toho, aby tieto krajiny mali aspoň predstavu o budúcich colných vzťahoch. Na jasnejšiu víziu obchodu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ akceptovanú oboma stranami teda musíme naďalej čakať.

Briti chcú budovať pozície na otvorenie obchodu so štátmi mimo EÚ, no prakticky ide o zotrvanie na jednotnom trhu.

HN, 30.8.2017