Bude leto patriť Grécku?

V rebríčku obľúbenosti dovolenkových destinácií posledné letá skutočne patria Grécku. Ale Helénom sa neraz podarilo na leto načasovať aj erupcie ekonomických a politických problémov. Toto leto nemusí byť výnimkou.

Minulý rok pritom vyzeral sľubne. Primárny prebytok rozpočtu (rozdiel medzi príjmami a výdavkami bez započítania nákladov na dlh) dosiahol 2% miesto plánovaných 0,5% HDP. Aj keď šéf Gréckej centrálnej banky varoval, že väčšina tohto úspechu pramení z novej sady daní a môže mať dopad na ekonomiku, rátalo sa to za veľký úspech. Po ôsmich rokoch sa mala krajina prestať utápať v recesii a rok 2016 mal byť prvým rokom pokrízového rastu.

Ale nakoniec čísla posledného štvrťroku spustili studenú sprchu. Aj keď sa čakal kvartálny prepad, ten bol nakoniec oveľa silnejší a poslal celý rok do maličkej (-0,05%), ale predsa len recesie. V Grécku sú veľmi citlivým lakmusovým papierikom vkladatelia, a tí okamžite zareagovali. Za prvé dva mesiace roka opäť začali vo veľkom vyberať peniaze z bánk. Vybrali takmer tri miliardy eur. To sa síce nepodobá behu na banky spred dvoch rokov (kedy sa vytiahlo až 12 miliárd za mesiac), ale dosť na to, aby po prvý krát od júla 2015 Grécka centrálna banka musela požiadať ECB o navýšenie limitu na núdzovú likviditu. V bankách je len 119 miliárd eur, najmenej od roku 2001. To je o 42 miliárd menej ako pred dvoma rokmi a ani nie polovica toho, čo bolo v bankách na vrchole boomu pred začiatkom krízy.

Túto reakciu nevyvolali ani tak zlé čísla rastu, ale skôr stále pokračujúce nezhody okolo dotiahnutia platby pôžičky z tretieho balíka. Grécko ju od eurovalu potrebuje najneskôr v júli, aby splatilo 7 miliardovú splátku dlhu. No s Trojkou sa nie a nie dohodnúť. Najbližšie by mala dohoda padnúť na stretnutí Ecofinu 7. apríla. Neustále odďaľovanie nielen ohrozuje najbližšiu splátku dlhu, ale hlavne posúva čas, kedy Grécko začne testovať trhy svojimi dlhopismi. Krajina ešte v roku 2014 predala takpovediac skúšobne päťročné dlhopisy v hodnote 3 miliardy eur, a odvtedy nič. Bude však potrebovať oveľa, oveľa viac. Kým rok 2018 bude skôr oddychový, so splátkami dlhu v hodnote iba 2 miliardy eur, hneď nasledujúci rok si bude musieť pokladnica pripraviť viac ako 10 miliárd eur na splátky. Tretí balík pomoci končí v roku 2018, takže zdroje bude musieť pýtať na trhu. Ak sa to podarí, tak za aké úroky? Gréci sotva môžu dúfať v supervýhodné sadzby, ktoré jej ponúkol euroval, najmä keď už aj úroky na nemeckých dlhopisoch sa začínajú odrážať od dna.

Samozrejme, leto môže patriť Grécku len za podmienky, že o mesiac nevyhrá prezidentské voľby vo Francúzsku Marine Le Pen. Takú sadu politických a ekonomických otrasov by Gréci, alebo skôr euroval, asi nedokázali prekonať.

Hospodárske noviny, 3.4.2017