Bude sa zoštátňovať školstvo?

Slovenské školstvo prešlo pred viac ako dekádou veľkou reformou. Správa, riadenie a financovanie škôl boli do určitej miery decentralizované na úroveň obcí a VÚC. Hlavný zámer tohto postupu bol jednoduchý – dostať rozhodovanie o lokálnych službách bližšie k občanom.

Nedávno sa však začali z rôznych strán objavovať informácie o tom, že by sa regionálne školstvo malo vrátiť pod krídla štátu. Vyjadruje sa tak premiér Fico, ale aj nová ministerka školstva Lubyová. Pozrime sa teda, ako sa darí štátnej správe riadiť tie oblasti školstva, ktoré už dnes manažuje.

Štát priamo prostredníctvom ministra školstva, konkurznej komisie a Edičného portálu zodpovedá za výber a distribúciu učebníc do regionálneho školstva. Určite netreba pripomínať, ako každý rok prichádzajú mnohé učebnice neskoro a niektoré dokonca neprídu vôbec. Pritom vybrať učebnice, naplánovať ich počet a nechať ich rozposlať na školy nie je žiadna raketová veda.

Štát má taktiež na starosti vzdelávanie učiteľov. Ide o tzv. kontinuálne vzdelávanie. Ministerstvo školstva akredituje jednotlivé programy a dokonca prostredníctvom Metodického centra veľkú časť z týchto programov realizuje. Kvalitu a pridanú hodnotu kontinuálneho vzdelávania však dnes spochybňujú nielen odborníci, ale aj samotní učitelia. Tí sa doňho zapájajú často len kvôli tomu, aby získali kredity a následne príplatok 6 % alebo 12 % k svojej mzde.

Štát zodpovedá aj za obsah vzdelávania. Túto časť agendy má na starosti Štátny pedagogický ústav, ktorý tvorí a definuje, čo a kedy sa budú učiť státisíce detí po celom Slovensku. Produktom práce ústavu sú rozsiahle dokumenty, kde sú nadefinované všeobecné ciele vzdelávania, kľúčové kompetencie žiakov, povinné vyučovacie predmety, počet pridelených hodín a vzdelávacie štandardy. Výsledkom je skostnatený systém, kde vzdelávanie nereflektuje rýchlo sa meniaci svet za oknami školských tried. Deti sa tak musia dnes bifľovať veci, ktoré už včera boli zbytočné.

V neposlednom rade má štát na starosti duálne vzdelávanie a to konkrétne Štátny inštitút odborného vzdelávania. Duálne vzdelávania sa však od začiatku trápi s nedostatkom záujmu zo strany žiakov. V prvom roku sa prihlásili len stovky žiakov, tento rok to bola približne tisícka, to je však stále ďaleko od prvotných plánov. Inštitút skúša rôzne kampane a momentálne zavádza tzv. Duálne Pointy – miesta, kde sa môžu žiaci dozvedieť viac o duálnom vzdelávaní, ale zatiaľ bez veľkého úspechu.

Toto všetko sú príklady, keď štát zlyhal v napĺňaní vedľajších úloh v školstve. Prečo si niekto myslí, že keď mu zveríme fungovanie tisícov škôl a vzdelávanie stotisícov žiakov, tak odrazu všetko zvládne na jednotku? Samozrejme, takéto záruky nemáme ani v prípade zriaďovateľov na úrovni obcí alebo VÚC. Avšak tu ak starosta obce niečo pokazí, môžete ho na to upozorniť v miestnych potravinách, alebo sa presťahovať pár kilometrov ďalej, či tam iba poslať svoje dieťa do školy. Keď niečo pokazí minister školstva, tak ho môžete len sledovať večer v televíznych novinách ako uteká pred novinármi a presťahovať sa môžete akurát to zahraničia.

SME 11.1.2018