Čaká nás ďalší finančný kolaps? Slová analytika vás nenechajú v pokoji spať

Juraj Karpiš diskutoval o kríze pre Nový Čas. 17. 09. 2018

Do akej miery je Slovensko pripravené na ďalšiu krízu?

- Závisí to od toho, ako bude vyzerať. Posledná kríza zasiahla najmä bankový sektor a zároveň našu spoločnú menu. Myslím si, že banky nie sú úplne v poriadku a slabé miesta eurozóny ešte nie sú vyriešené. Stále máme problém s tým, že každý ručí za dlh každej krajiny v eurozóne, avšak neexistuje nejaký spôsob, akým by mohli mať centrály spoločné fiškálne pravidlá. Čiže nejaká krajina môže míňať peniaze na úkor tej inej cez spoločnú menu.

V ktorých sektoroch by sa prejavila kríza najviac?

- Krízy nikdy nebývajú rovnaké. V roku 2000 praskla bublina v technologických akciách, potom v nehnuteľnostiach. Ťažko sa to odhaduje. Posledná kríza tiež bola v Írsku aj vo finančnom sektore, v Grécku vo verejnom sektore. Závisí to od krajiny ku krajine. U nás, ale aj v Nemecku a Rakúsku rástli najmä ceny nehnuteľností a vidím slabšie miesto v tom, že domácnosti sa, vzhľadom na nízke úroky, rýchlo zadlžili a je možné, že tieto sektory by mohli byť zraniteľnejšie na prípadné problémy.

Nepomohli by ani opatrenia, ktoré zavádzajú banky pri hypotékach či pôžičkách?

- Pripomína mi to liečenie symptómov a nie problému. Tým hlavným hýbateľom rastu zadlženia domácností boli nízke úrokové sadzby, ktoré ECB schválne vybavila kvantitatívnym uvoľňovaním a práve tie viedli k tomu, že domácnosti si nabrali kopu hypoték. Riešenie cez sprísnenie poskytovania nerieši podstatu problému - nízke úroky, ktoré pomýlili ľudí, aby si zobrali často viac dlhu, ako naň budú mať pri splácaní. Riziko je v tom, že úroky narastú a domácnosti zistia, že ich nevedia splácať. Nehnuteľnosti sa tak budú vracať na trh a to je problém.

Ekonómovia sa sporia, či sa dá predpovedať nadchádzajúca kríza.

- K ekonomickému spomaleniu dochádza pravidelne, čiže ja to nevidím tak, že či prídu ekonomické problémy, ale kedy. Otázka je, či sa to spomalenie pretaví do takej krízy, ako bola tá posledná. To nie je úplne jasné. Vzhľadom na to, že tie problémy sa riešili rovnako, ako sa riešila prasknutá bublina na trhu technologických akcií, tak predpokladám, že áno. Narástol dlh, riešilo sa to záplavou lacných peňazí, tak mám pocit, že aj v budúcnosti nás môže čakať skôr kríza než recesia.

Je pre Slovensko prospešné to, že sme v eurozóne?

- My sme príliš malá krajina, aby sme sa tým problémom, ktoré bude mať eurozóna, vyhli. Vidieť to na ČR, ktorá je zásadným spôsobom ovplyvňovaná, napriek tomu, že nie sú členom eurozóny. V prípade, že eurozóna bude mať také veľké problémy, že by sa začala menová únia rozpadať, tak, samozrejme, bude nevýhoda, že sme v nej a ručíme napr. za talianske dlhopisy alebo dlhy iných krajín.

Celý článok si môžete prečítať tu.

Nový Čas
17. 09. 2018