Čína prebúdza peňažného Frankensteina

Nasledujúci text je ekonomickou časťou mailového týždenníka "Zlé peniaze, dobrý život" Juraja Karpiša. Na jeho odber sa možno prihlásiť tu www.jurajkarpis.com

Trhy

Euro pokračuje v posilňovaní od začiatku roka. Tento týždeň sa už priblížilo k hodnote 1,16 amerického dolára. Dnes (štvrtok), tesne pred zasadaním Európskej centrálnej banky sa obchoduje za 1,1515 amerického dolára. Uvidíme či a ako Mario Draghi trhy prekvapí.

„Silný“ dolár oslabuje odkedy bol na obálke The Economist. Zdroj: https://twitter.com/Huopainen/status/887201088679665664

Americký dolár posledný týždeň strácal hodnotu aj voči zlatu ( unca stojí 1240 dolárov), aj voči americkým akciám. Akcie reprezentované indexmi NASDAQ alebo S&P500 posunuli svoje historické maximá.

Naopak korekciu zažili kryptomeny. Cez sociálne siete sa ku mne do mora dostávali správy o tom, ako praskla bublina v kryptomenách. Keď som včera situáciu skontroloval na počítači, bol som trochu sklamaný. Bitcoin späť na 2000 eurách, pričom dno „korekcie“ bolo 190 % nad jeho cenou v dolároch spred roka. Je ale pravda, že menšie meny ako Ethereum alebo Monero korigovali výraznejšie.

https://www.youtube.com/watch?v=jZpnNIPobPQ

V uplynulom týždni oslávila výročie firma Amazon. Takto pred 22 rokmi začínala predávať knihy na internete spoločnosť, ktorej sa dnes mnohí boja podobne, ako sa báli napríklad IBM alebo Microsoftu. Má ovládnuť svet. Rýchlosť rastu nových firiem, ktoré sa trafia do potrieb spotrebiteľa a neúprosné vymieranie bohatých molochov, ktorí sa nestíhajú prispôsobiť na trhu, ma asi nikdy neprestane udivovať.

https://twitter.com/JonErlichman/status/886572924836229121

Európa

Macron má ambiciózne reformné plány. Znížiť deficit verejných financií, znižovať dane a reformovať trh práce. Vyslúžil si už aj pochvalu Medzinárodného menového fondu. Ja s chválou počkám radšej až na výsledky. Plánov je a bolo v Európe už neúrekom. Francúzi, odkedy sa vedú spoľahlivé záznamy o hospodárení ich štátu, nemali vyrovnaný rozpočet ešte nikdy.

Šéfa francúzskych ozbrojených zložiek generála Pierre de Villiers Macronove plány na šetrenie v rozpočte nepotešili. „Nenechám takto so sebou vy.....ť.“ údajne povedal na uzavretom parlamentnom výbore a po prekvapivo hlasnom nesúhlase s prezidentom odstúpil.

Grécky príbeh

Posledná 8,5 mliardová tranža pomoci veriteľov nestihla cinknúť na gréckom štátnom účte a už sa šíra správy, že sa krajina má vrátiť na dlhopisové trhy. Naposledy tam krajina pýtala peniaze v roku 2014, no aj pred zvyškom trhových síl musela nakoniec zutekať. Vráti sa tam už natrvalo? 5 rokov neskôr než nám sľubovali predstavitelia EÚ a Medzinárodného fondu v roku 2010 ? Otvoriť šampanské? Ešte počkajme. Stále ide najmä o divadlo pre voličov v starých členských krajinách EÚ. Bez pomoci veriteľov (daňovníkov eurozóny) a našej centrálnej banky by okamžite išli do defaultu. Ako bývalá tenisová hviezda Boris Becker. Tomu vraj k bankrotu pomohli aj „nigérijské investície.“

Zdroj: INESS https://www.facebook.com/iness.slovakia/photos/a.424889470905.206798.53390100905/10154651375395906/?type=3&theater&notif_t=like&notif_id=1500529159602216

Zo sveta peňazí

V Číne sa rýchlo rozmohli platby smartfónmi. Aplikácie na elektronické platby za pomoci telefónu ako WeChat alebo Alipay tam používa takmer každý a takmer na všetko. Telefóny vytláčajú hotovosť ale aj platby kartami. Je to rýchlejšie a lacnejšie. Na trhovisku, u kaderníka, v taxíkoch. Platby mobilom v Číne dosiahli za rok 2016 hodnotu 5,5 bilióna dolárov. To je 50 násobok objemu platieb za rovnaké obdobie v USA. Prevádzkovatelia týchto služieb sa stávajú dôležitými finančnými inštitúciami a zároveň zberateľmi a predajcami cenných spotrebiteľských dát. V Číne vidíme aj našu budúcnosť. Banky a kartové spoločnosti čakajú ťažšie časy.

Čínska centrálna banka nechce, aby jej ušiel vlak a štátni úradníci ostali na peróne bez kľúčov od tlačiarní peňazí. Už testuje digitálnu podobu čínskej štátnej meny po vzore Bitcoinu. Vraj implementáciu môže stihnúť do jedného roka. Ak sa im to skutočne podarí, môžu vytvoriť monštrum. Štát by získal informácie o všetkých transakciách a tým aj nástroj na totálnu kontrolu nielen finančného sektora. Takto to Satoshi Nakamoto asi nemyslel.

Cieľom radikálnej demonetizácie v Indii mal byť údajne boj proti falšovateľom. Výsledkom zastavenia indickej ekonomiky, niekoľkotýždňového trápenia šestiny populácie sveta a ochudobnenia sociálne najslabšej časti indickej populácie je nájdenie falošných bankoviek v hodnote 1,7 milióna dolárov. To je 0,0007 % zo všetkých zrušených bankoviek. Pri obrovských stratách z narušenia chodu ekonomiky sa to určite oplatilo.

Virtuálne

Vrituálne meny (VC) a ich používatelia podľa Európskej komisie http://europeanmemoranda.cabinetoffice.gov.uk/files/2017/07/10977-17-ADD-2.pdf

Podľa správy Európskej komisie kriminálne živly stále pred virtuálnymi menami preferujú starú dobrú hotovosť. „Bolo vykonaných niekoľko vyšetrovaní virtuálnych mien pričom sa zdá, že tieto sú len zriedka používané zločineckými organizáciami. Napriek tom, že tieto môžu mať vzhľadom na ich vlastnosti (najmä anonymita) záujem virtuálne meny používať, možnosti ich použitia zaostávajú z dôvodu vysokých požiadaviek na technológie.“

Keď sme pri zločine: Američania už prídu o viac majetku jeho zhabaním federálnymi štátnymi donucovacími zložkami, než koľko im ukradnú lupiči. „Slúžiť a chrániť? “ skôr „Štát lebo strelím!“ Evolúcia moderného štátu od jeho základných funkcií.