INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Jeden z najväčších mýtov ekonomického rozvoja je, že z kapitalizmu, alebo ako to ja radšej nazývam, z ekonomickej slobody, profituje iba úzka skupina ľudí, zatiaľ čo väčšina na nich dopláca. Pôvod tohto mýtu siaha ku Karlovi Marxovi, ktorý sa domnieval, že konkurencia vedie k  znižovaniu ziskov, čo sa následne odrazí vo väčšom vykorisťovaní pracujúcich.

Aj v súčasnosti väčšina ľudí verí, že inovácie sú produktom múdrych a výnimočných ľudí. Podľa nich viac inovácií tak dosiahneme zvýšením počtu vzdelaných a inteligentných ľudí v populácii. Harvardský antropológ Joseph Henrich a evolučný psychológ Michael Muthukrishna však odmietajú tento veľmi populárny názor. Podľa nich kľúč k vzniku inovácií leží v prepojenosti našich individuálnych mozgov. Tajomstvo moderného sveta, ktorý plodí také množstvo inovácií, je v masívnom zdieľaní nápadov a myšlienok. Tie sa tak môžu stretávať, miesiť, rekombinovať do nových podôb a vynárať v našich mysliach. Rast inovácií úzko súvisí s veľkosťou sociálnych sietí, prenosovej presnosti a kultúrnej variability.

Podnikatelia narazili na nový zdroj energie, na ktorom sme nevedomky sedeli desiatky rokov. Jeho ťažba je úplné ekologická a nezanecháva po sebe žiadne nové znečistenie. Jeho ložiská sa nachádzajú prakticky vo všetkých domácnostiach.  Ťažia  ho však hlavne tie stredne a nízkopríjmové, ktoré tak získali šancu privyrobiť si. Prístroje na jeho ťažbu má dnes skoro každý a zvládne to aj dieťa. Navyše dopyt po ňom neustále rastie. Čo je týmto novým, ekologickým, sociálnym, nízko nákladovým a všade dostupným zdrojom? Mŕtvy kapitál. Dnes už oživený.

„Z velké části jde o dojednávání nejrůznějších ústupků velkým firmám například v oblasti zemědělské výroby, za které je jim nabízena nějaká protihodnota,“ říká k jednáním o transatlantické obchodní dohodě rektor vysoké školy CEVRO Institut Josef Šíma. Jaký je podle něj recept na rozvoj volného obchodu?

Predstavte si, že ste šikovný automechanik a chcete si otvoriť nový autoservis. Chceli by ste poskytovať základné služby za prístupné ceny pre nízkopríjmových občanov. Za prácu by ste účtovali úplne minimum a kupovali by ste použité (ale obstojné) náhradné diely. Tieto služby by boli skvelé pre ľudí, ktorí chcú jednoducho udržať svoje autá v použiteľnom stave ešte zopár ďalších rokov – žiadny prepych, len základná funkcionalita.

Právo na výber jedla je posvätné.

Jedlo malo vždy mierne politický podtón. História nám ukázala armády ničiace úrodu a demografické zmeny ako odpoveď na hladomory. No politická korektnosť nám dnes prostredníctvom bohatých národov diktuje, čo a koľko môžeme jesť. Prečo? Pre naše vlastné dobro.

Pokračovanie 1.časti.

Výsledok 

Keď Gripenstedt opustil vládu, jeho kritici ho označili za zbabelca, ktorý opúšťa bojisko práve v čase, keď ľudia začnú pociťovať deštrukčné následky jeho liberálnej politiky. Títo kritici predpovedali, že zahraničná konkurencia zdevastuje švédsky priemysel a bez vládnej regulácie biznisu nastanú obrovské problémy s kvalitou a koordináciou. Keď bolo vidiečanom umožnené otvoriť si vlastné obchody, kritici liberalizmu tvrdili, že sa tým mestá odsudzujú na krach, lebo farmári stratia dôvod chodiť do miest kupovať si veci.

Na Švédsko sa často poukazuje ako na príklad toho, že socializmus môže fungovať lepšie ako trhy. Ale ako ukazuje Norberg, história Švédska ukazuje presne opačný záver. (pdf verzia tu)

Svojho času ma začali zaujímať teórie ekonomického rozvoja, k čomu ma priviedlo štúdium jednej nízkopríjmovej krajiny, ktorá bola chudobnejšia než Kongo, mala polovičnú strednú dĺžku života a dojčenskú úmrtnosť trojnásobne vyššiu ako priemerná rozvojová krajina.

Tá krajina je mojou krajinou - Švédsko pred necelými 150 rokmi.

Štát prerastený korupciou a byrokraciou, nefunkčné vymáhanie spravodlivosti, vysoké dane a značná nekompetentnosť väčšiny politických vodcov. Takto definované inštitucionálne prostredie je vážnou prekážkou rozvoja. Profitujú z neho len etablované skupiny napojené na politiku; aktívne ho ochraňujú, a preto je extrémne odolné voči akýmkoľvek zmenám. Rozšírený pocit, že demokratické voľby nič nezmenia, má tak svoje opodstatnenie.

Môže znieť čudne, že to hovorí práve libertarián, ale: „Vláda mi iba veľmi zriedkavo prikazuje, čo mám robiť.“ Raz ročne ma IRS [Internal Revenue Service; federálne daňové riaditeľstvo v USA  – pozn. R.U.] vyzýva zaplatiť federálnu daň z príjmu. Raz ročne ma štát Virginia vyzýva zaplatiť štátnu daň z príjmu a dať si spraviť technickú kontrolu auta. Raz ročne ma Fairfax County vyzýva zaplatiť daň z nehnutelností. Odhliadnuc od dopravných predpisov, vláda ma necháva na pokoji viac než 350 dní ročne.