INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Jeden z najväčších mýtov ekonomického rozvoja je, že z kapitalizmu, alebo ako to ja radšej nazývam, z ekonomickej slobody, profituje iba úzka skupina ľudí, zatiaľ čo väčšina na nich dopláca. Pôvod tohto mýtu siaha ku Karlovi Marxovi, ktorý sa domnieval, že konkurencia vedie k  znižovaniu ziskov, čo sa následne odrazí vo väčšom vykorisťovaní pracujúcich.

Vo Vanuatu berú starý hippie slogan „jedzte lokálne“ naozaj doslovne. Podľa britských novín The Guardian táto skupina ostrovov v Tichomorí  zakazuje import nezdravých potravín zo zahraničia v prospech miestnej organickej stravy s argumentom, že tak predchádzajú zdravotným problémom obyvateľstva.

Všetci moji študenti sa navzájom vyhladovali na smrť. Opäť. Toto sa naučili: dnešná štedrosť je spôsob šetrenia na zajtra.Stali sa obeťami stroskotania lietadla na opustenom ostrove. Vedeli, že tam budú uväznení dlhé mesiace a ich jedinou potravou bude veľká, ale ťažko dolapiteľná ryba v mori. Keď jeden z mojich študentov dokázal rybu chytiť, zjedol z nej najviac ako mohol, a zvyšok si skryl pod kamene vedľa pláže. Ostatní študenti, menej úspešní rybári, vyhladovali na smrť takmer okamžite.

Narastajúci záujem o vedu medzi politikmi či širokou verejnosťou je bezpochyby dobrá a užitočná správa. Svet, ktorý nás obklopuje, je preplnený komplexnými technológiami a tie vznikli aj vďaka úsiliu množstva vedcov z celého sveta. Prinesie však intenzívnejšia podpora vedy či rozšírenie počtu vedcov viac inovácií a prosperity pre celú spoločnosť? Je naozaj veda hlavným motorom inovácií?

Diskusie točiace sa okolo zdieľanej ekonomiky sú stále plné mýtov a mylných predstáv. V tomto článku si rozoberieme tie, ktoré sa objavujú v diskusiách najčastejšie a zároveň sú v najväčšej miere skreslené.

Jeff Bezos poskytol nedávno interview pre taliansky denník La Repubblica. Na otázku editora Massimo Russoa, ktorý sa spýtal „Aký je recept na inovácie?“, dal fenomenálnu odpoveď:

Nikto neverí viac v univerzálnosť a trvalosť základných ekonomických pravidiel ako ja.

Ak povedzme Smithove náklady na kosenie jeho vlastného trávnika rastú, pán Smith zníži frekvenciu kosenia trávnika. Ak osobné benefity, ktoré Jones očakáva od získania univerzitného titulu klesnú, Jones sa pravdepodobne bude menej snažiť získať titul.

„Motívy strachu a chamtivosti sú to, čo trh vynáša do popredia“ tvrdí G.A. Cohen v knihe WhyNotSocialism? „Ostatní účastníci trhu sú prevažne videní ako potenciálne zdroje obohatenia sa a zároveň ako možné nebezpečie pre úspech danej osoby.“

Cohen si ďalej všíma, že tieto „otrasné spôsoby videnia ostatných ľudí“ sú „výsledkom stáročí kapitalistickej civilizácie.“

Och, keby sme len mali iný ekonomický systém, kde by sa ľudia navzájom vnímali ako bratia a sestry, zjednotení v spoločnom úsilí, radšej ako konkurenti snažiaci sa odtrhnúť si čo najväčší kus ekonomického koláča.

Implicitne založená na Marxovej teórii, že sily a vzťahy výroby predurčujú idey a spôsoby správania sa ľudí,  si táto kritika predstavuje, že konkurencia je nevyhnutným znakom ľudských vzťahov vyvolaných kapitalizmom.

„Z velké části jde o dojednávání nejrůznějších ústupků velkým firmám například v oblasti zemědělské výroby, za které je jim nabízena nějaká protihodnota,“ říká k jednáním o transatlantické obchodní dohodě rektor vysoké školy CEVRO Institut Josef Šíma. Jaký je podle něj recept na rozvoj volného obchodu?

Tzv. černý trh vyprodukoval aféru, jež přesáhla hranice České republiky. Jedovatý methanol de facto zastavil vnitřní i vnější obchod s tvrdým alkoholem ve strachu ze záměny alkoholu vyráběného v rámci zákona a mimo zákon. Autority totiž reagovaly částečnou prohibicí. Její trvání bylo vcelku krátké, déle trvající prohibice by totiž byla pro černý trh tím nejlepším impulsem. Černý trh vyrůstá z incentiv vytvářenými regulací. V každém případě je čerstvý prožitek ideální chvílí pozastavit se nad rolí tzv. nelegální sféry ekonomiky v hospodářském systému.