Čo indikuje dĺžka dožitia?

Odborníci aj široká verejnosť často používajú ukazovateľ očakávanej dĺžky dožitia pri narodení na ilustrovanie kvality zdravotníckych systémov. Znie to rozumne, nie? Čím lepšie zdravotníctvo, tým vyššieho veku sa predsa dožijeme. Porovnanie rôznych štatistík nám však ukáže, že situácia nie je taká jednoduchá.

Pohľad na spomínanú očakávanú dĺžku dožitia pri narodení vo vybraných krajinách nám ukáže, že medzi krajinami existujú isté rozdiely:

Ak sa napríklad narodíte v Holandsku, môžete očakávať, že sa dožijete o niečo viac ako 81 rokov; o približne 7 rokov viac, než keby ste na narodili v Rumunsku. Dožitie nad vek 80 rokov môžete očakávať aj v Nemecku a v Spojenom kráľovstve, teda v bohatých krajinách s rozvinutým zdravotníctvom. Naopak v Poľsku a na Slovensku, teda chudobnejších krajinách s dlhodobo horšie hodnoteným zdravotníctvom, by ste nemali očakávať ani to, že sa dožijete veku 77 rokov. Toto porovnanie teda nahráva teórií o vplyve zdravotníctva na očakávanú dĺžku dožitia.

Lenže do tohto ukazovateľa zasahuje celá plejáda faktorov, ktorá síce zahŕňa kvalitu zdravotníctva, ale zahŕňa aj napríklad kvalitu stravy, kriminalitu, rôzne nehody a podobne. Že by sme dôležitosť zdravotníctva z dlhodobého hľadiska nemali preceňovať dokazuje príklad Slovenska a USA. Obe krajiny v roku 2020 zaznamenali prepad očakávanej dĺžky dožitia pri narodení v dôsledku začiatku pandémie. Slovensko však malo už niekoľko rokov predtým očakávanú dĺžku dožitia vo výške 77 rokov. Následne v roku 2019 dosiahlo na hodnotu 78, aby o rok neskôr opäť padlo na 77. USA, naopak, malo pred začiatkom pandémie niekoľko rokov očakávanú dĺžku dožitia vo výške 79 rokov. Krajina tak pádom na 77 rokov zaznamenala výraznejší prepad než Slovensko.

Kým pandémia mala skôr jednorazový efekt, dlhodobejším faktorom zásadne ovplyvňujúcim štatistiku dožitia je napríklad opiátová kríza v USA, ktorá zasahuje do veľkej miery mladších ľudí. Tú však ťažko spájať so zdravotníctvom ako takým.

Je teda zrejmé, že vplyv zdravotníctva na očakávané dožitie pri narodení je obmedzený. Dalo by sa však očakávať, že sa dôležitosť zdravotníctva bude počas života človeka postupne zvyšovať. So stúpajúcim vekom jednotlivca totiž stúpa aj miera jeho čerpania zdravotnej starostlivosti, ako na grafoch ukazuje príklad z Nórska.

Pohľad na očakávanú dĺžku dožitia vo veku 60 rokov však nepotvrdzuje ani túto hypotézu. Rozdiely medzi krajinami sú totiž v ukazovateli očakávanej dĺžky dožitia po 60. narodeninách menšie, než v prípade očakávanej dĺžky dožitia pri narodení:

Z vybraných krajín stále najhoršie vychádza Rumunsko a najlepšie Holandsko, avšak rozdiel medzi týmito krajinami sa po zmene ukazovateľa zmenšil zo 7 na približne 4 roky. Významné zmenšenie rozdielov je viditeľné aj u ďalších krajín. V Lotyšsku, kde novorodenec môže očakávať život o približne 5 a pol roka dlhší ako v Rumunsku, môže priemerný šesťdesiatnik očakávať už len o asi pol roka života viac, ako jeho Rumunský rovesník. Rovnako novorodenec môže očakávať o 3 a pol roka dlhší život ak sa narodí v Nemecku, než keby sa narodil v USA. Avšak ak sa človek dožije 60 rokov v USA, jeho očakávaná dĺžka dožitia je kratšia už len o približne pol roka v porovnaní s jeho nemeckým náprotivkom. Prečo to tak je?

Jednou z možných odpovedí je, že rozdiely medzi zdravotnými systémami v zmysle schopnosti „dodať zdravie“ nie sú príliš veľké. Existuje skrátka istý strop v tom, aké výsledky vie ľudstvo v oblasti zdravotníctva v súčasnosti dosiahnuť, a krajiny západného sveta tento strop viac či menej dosahujú.

Druhou možnosťou je, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Ak človek prežije 60 rokov svojho života, znamená to, že sa vyvaroval možným príčinám úmrtnosti, akými sú nehody, drogy alebo kriminalita. Zároveň si však vytvorí „základ,“ od ktorého sa odvíja dĺžka jeho dožitia, a na ktorý už má zdravotníctvo relatívne malý dopad.

Literatúra nahráva práve tejto možnosti. Kolektív autorov okolo Achima Siegela vo svojej štúdií skúmal rozdiely v očakávanej dĺžke dožitia vo veku 60 rokov v 401 nemeckých okresoch. Autori zistili, že dostupnosť zdravotníckych služieb a personálne zabezpečenie domovov dôchodcov a ambulantných ošetrovateľských služieb pre starších ľudí malo na okresnej úrovni prinajlepšom marginálny vplyv na očakávanú dĺžku dožitia mužov aj žien. Navyše, podľa publikácie Organizácie Spojených národov patria medzi globálne najrozšírenejšie príčiny smrti u ľudí vo veku 70 rokov a viac kardiovaskulárne ochorenia, rôzne druhy rakoviny, respiračné ochorenia alebo demencia. Najrizikovejšie faktory zas zahŕňajú vysoký tlak, vysokú hladinu cukru v krvi, fajčenie, vysoký cholesterol a obezitu. Vo všeobecnosti teda ide o dôvody, ktoré sú do značnej miery spôsobené dlhodobým správaním jednotlivca, a zdravotníctvo sa môže už len snažiť o zmierňovanie škôd.

Napriek týmto poznatkom sa však nemôžeme stopercentne prikloniť k záveru, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Teória o vytvorení „základu“ zdravia, s ktorým už zdravotníctvo nevie veľa spraviť, síce funguje na logickej úrovni, empíria však situáciu opäť komplikuje. V ukazovateli dĺžky dožitia vo veku 60 rokov sa totiž USA doťahuje na Nemecko, čo by implikovalo, že Američania žijú v priemere zdravšie, než Nemci. Napríklad miera obezity je však v USA na úrovni viac ako 36 %, zatiaľ čo v Nemecku je to len približne 22 %.

Jediný záver, ktorý môžeme spraviť s istotou, je, že by sme pri interpretácii plošných štatistík mali byť mimoriadne obozretní. Do očakávanej dĺžky dožitia v určitom bode nášho života vstupuje také množstvo rôznych premenných, že musíme byť opatrní pri používaní tohto ukazovateľa ako proxy pre kvalitu zdravotníctva. Spomínaná očakávaná dĺžka dožitia pri narodení bola dokonca vybratá ako výsledkový indikátor pre zdravie v Národnom program reforiem Slovenskej republiky 2019. Smerodajnejšie v tejto oblasti môžu byť dĺžky dožitia pri rôznych diagnózach – napr. dĺžka dožitia s istým typom rakoviny, úmrtnosť do 30 dní po infarkte, a podobne. Aj používanie takýchto údajov však má svoje negatíva. Dáta sú často staré a existujú len pre niektoré diagnózy. Navyše, aj keď je vplyv zdravotníctva na takéto štatistiky nespochybniteľný, každý indikátor nám dáva obraz len o malom výseku zdravotníckeho systému.

V konečnom dôsledku nám tak ostáva jediné – kombinovať rôzne ukazovatele a neuchyľovať sa k zjednodušeným záverom. Je totiž pomerne jednoduché nájsť štatistiky, ktoré potvrdzujú určité naratívy, a politici sú často veľmi šikovní v používaní práve takých indikátorov. Súčasťou kritického myslenia je však aj zamýšľanie sa napríklad nad tým, čo nám vlastne istá štatistika hovorí. Kritická reflexia nám môže pomôcť tvoriť si lepší obraz o realite.

Ozdravme.sk. 22.5.2023