Dostanú internetoví piráti Nobelovu cenu? Zaslúžiť by si ju zaslúžili, dokázali nemožné

Webový portál magazínu .týždeň zverejnil komentár Róberta Chovanculiaka k online pirátstvu. 5.9.2018.

Ako piráti vyriešili pradávny problém prispievania na spoločnú vec?

Elinor Ostrom je jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu. Jej výskum ukázal niečo, čo prekvapilo mnoho ekonómov: ľudia dokážu dobrovoľne realizovať kolektívne projekty. Spolu vybudujú a udržiavajú zavlažovací systém, starajú sa o lesy, alebo pasienky či bránia nadmernému lovu rýb. Komunity po celom svete to dokázali tak, že vytvorili pravidlá a spoločne kontrolovali ich vynucovanie. Tým dokázali trestať čiernych pasažierov a udržiavať v chode produktívnu kooperáciu. Teda zvládli niečo, čo si mnohí ekonómovia mysleli, že je nemožné bez prítomnosti štátu a jeho zákonodarcov, sudcov a policajtov.

Komunity v jej výskume však boli relatívne malé a homogénne skupiny. Išlo o desiatky, maximálne stovky domácnosti, ktoré sa navzájom poznali, dlhodobo spolupracovali a mali rovnakú kultúru. Bolo by však možné takúto spoluprácu realizovať aj medzi tisíckami, až stotisíckami jednotlivcov, ktorí sa nepoznajú a nemajú spoločnú kultúru? A čo v prípade, že sa dopúšťajú nelegálnej aktivity – teda nielenže sa nemôžu spoľahnúť na štátneho poskytovateľa práva a poriadku, ale ten ešte aktívne bojuje proti nim.

V čase, keď Ostrom realizovala svoj výskum, sa takéto veľké heterogénne skupiny anonymných jednotlivcov začali formovať. Boli nimi piráti. Nie tí s drevenou nohou a páskou cez oko, ale tí s terabajtovými harddiskmi a vysokorýchlostným pripojením k internetu. Konkrétne je reč o pirátoch na peer-to-peer (P2P) torrentových sieťach, kde sa šíria nelegálne kópie filmov, pesničiek, seriálov či kníh. Takéto P2P siete fungujú bez centrálneho servera. Samotní užívatelia siete vystupujú ako server aj ako klient. Jeden a ten istý človek môže byť poskytovateľ (seeder) aj konzument (leecher) mediálnych súborov.

Samozrejme, okrem toho existuje aj centralizovaný typ nelegálneho šírenia. Príkladom je známy server Megaupload, ktorý bol vypnutý v roku 2012 a jeho zakladateľ Kim Dotcom uväznený. To sa však na P2P sieťach nemôže tak ľahko stať. Neexistuje totiž jeden centrálny server, ktorý by sa dal vypnúť a jeden človek, ktorý by sa dal zavrieť. Obsah je distribuovaný po veľkom množstve počítačov. Táto výhoda však prináša problém: čierne pasažierstvo. P2P siete sa spoliehajú na ochotu jednotlivcov uploadovať svoj obsah. Takýto pirát s dobrým srdiečkom a zapnutým uploadom však prináša osobnú obetu – spomaľuje rýchlosť svojho internetového pripojenia a prináša riziko opletačiek s políciou. A zároveň mu to neprináša žiadne osobné benefity. Homo economicus tak v tom má jasno – sťahovanie zapne naplno a uploadovanie vypne. A skutočne prvé P2P siete z pred dvoch dekád (napr. Gnutella) boli plné čiernych pasažierov. Odhaduje sa, že 70 až 85 percent členov siete neuploadovalo, len sťahovalo. A ekonómovia predpovedali ich skorý rozpad pod tiažou parazitovania.

„Vstup je regulovaný a len na pozvánku.“Tento problém do určitej miery pomohla znížiť druhá generácia P2P sietí (BitTorrent). V rámci nej sa už nemôže pirát tak ľahko vyhnúť prispievaniu na spoločné dobro vo forme uploadu. Systém vyžaduje od toho, kto sťahuje, aby nechal povolené uploadovanie. Plus bol zavedený motivačný bonus pre tých, ktorí veľa uploadovali. Takíto piráti s dobrým srdiečkom majú na BitTorrente väčšiu šancu sa pripojiť a sťahovať od niekoho, komu predtým pomohli s uploadom. Vďaka tomu dokážu rýchlejšie sťahovať ako ich sebeckí kolegovia, ktorí uploadovali, len keď museli. Tieto nové mechanizmy síce pomohli znížiť čierne pasažierstvo, ale zďaleka sa nedalo hovoriť o vyriešenom probléme.

Piráti na sieti síce musia uploadovať, ale stále si môžu nastaviť rýchlosť uploadu. A veľa ľudí si ju nastavilo na minimum. Navyše stále existuje problém s pridávaním nových vecí do siete – prečo by mal niekto riskovať a uploadnúť nový nelegálny film? O tom, že ide naozaj o nebezpečnú aktivitu, sa presvedčil napr. pirát, ktorý uploadol film The Revenant a dostal pokutu 1 mil. dolárov a domáce väzenie.

Piráti sa však nevzdali. Neskôr začali prichádzať s nadstavbami na BitTorrent s tzv. trackermi. Trackery si predstavte ako webové stránky, kde nájdete bližšie informácie o tom kde, kto nahral aký torrent so súborom, koľko ľudí ho sťahuje a koľko uploaduje. Tento tracker je však len informačná ústredňa. Nie sú na ňom nahrané žiadne súbory. V zásade sa tieto trackery delia na dva druhy: verejné a súkromné. Na tie verejné má prístup každý (The Pirate Bay, 1337x.io), na tie súkromné je vstup len na pozvánku (Passthepopcorn Broadcastthenet a v minulosti What.CD). Na tých súkromných trackeroch spolupracujú na zdieľaní desaťtisíce až stotisíce ľudí. A už existujú štúdie, ktoré ukazujú, že sú výrazne efektívne pri riešení problému čierneho pasažiera. Majú v priemere tri-až päťkrát väčšiu rýchlosť sťahovania a lepšie a kvalitnejšie súbory (bohužiaľ, momentálne tie najlepšie už majú „plné stavy“).

„Kto chce vyššiu hodnosť, musí veľa uploadovať a nahrávať nové súbory.“Ako dokázali vyriešiť problém s čiernymi pasažiermi? Všetky majú svoje vlastné „ústavy“, v ktorých sú zadefinované práva a povinnosti členov komunity. Medzi základne pätoro patrí: Nezaložíš si druhý účet; nepodelíš sa o torrenty na iných trackeroch; nepoužiješ verejnú Proxy, Tor, alebo VPN; nepredáš pozvánky; a budeš pravidelne prispievať svojím uploadom. Práve posledné prikázanie je najdôležitejšie a na trackeroch existuje množstvo dodatočných mechanizmov a nástrojov, ako motivovať na jeho dodržiavanie (tie sú uvedené v spomínaných „ústavách“, ktoré majú aj viac ako 20 000 slov).

Úspešná komunita pirátov musí okrem prispievania s uploadom vyriešiť aj tieto problémy: motivovať na pridávanie nových súborov; zabrániť fakovým a zle označeným súborom a zabrániť, aby členovia boli prenasledovaní políciou. To je v komunite zabezpečené službami „práva a poriadku“ (governance). Ich princípy a pravidlá sa nápadne podobajú tým, ktoré využívajú komunity z Ostromovej výskumu.

„Ak niekto dostane ban, vracia sa už len ťažko.“V prvom rade je regulovaný vstup, ktorý je len na pozvánku. A tie sú rozdávané so zreteľom na kvalitu členov. Pozývať nemôže hocikto, ale len skúsení členovia, ktorí dosiahli v hierarchii určitú úroveň. Ani oni však nemôžu pozvať hocikoho, sú totiž priamo zodpovední za správanie sa nimi pozvaných ľudí. Ak tí nebudú dodržovať pravidlá a budú sa správať ako čierni pasažieri, je ohrozené postavenie aj tých, čo ich pozvali. Taktiež je prísne zakázané predávanie pozvánok mimo oficiálneho fóra na trackeri. Porušenie tohto pravidla sa trestá okamžitým vylúčením.

Niektoré trackery podmieňujú prijatie „absolvovaním vstupných testov“. Netestuje sa kondička, ale rýchlosť uploadu, poprípade záznamy z iných trackerov, ktoré demonštrujú ochotu uploadovať. Jeden tracker realizuje dokonca špeciálne interview, kde potenciálny uchádzač odpovedá na mnoho technických otázok a je skúšaný zo znalosti miestnych pravidiel. Toto všetko udržuje pred bránami okrem čiernych pasažierov aj špiónov z radov polície. Neoplatí sa im totiž vynaložiť vysoké náklady na vstup, aby potom následne vystopovali pár pirátov a hneď dostať ban. A ak niekto dostane ban, vracia sa už len ťažko. To zabezpečuje zákaz verejných proxies a VPN.

Keď už je pirát na trackeri, začína ako úplný zelenáč s najnižšou hodnosťou. Získanie vyšších pozícii je spojené s plnením rôznych požiadaviek. Odmenou sú však nové privilégiá. Cieľom celého tohto cvičenia s hodnosťami je motivovať na kooperáciu a demotivovať od čierneho pasažierstva. Kto chce vyššiu hodnosť, musí veľa uploadovať a nahrávať nové súbory. Jeden tracker vyžaduje na prvé povýšenie uploadnúť 80 GB dát a nahrať minimálne jeden originálny súbor. Ďalší stupeň už vyžaduje 500 GB a 50 originálnych nahraní. Takto povýšení členovia získavajú prístup na špeciálne fórum, možnosť posielať pozvánky a ďalšie funkcie trackera (napr. možnosť tvoriť požiadavky na konkrétne filmy, hudbu atď.).

„Chceli by ste si znova pozrieť film Rambo I v českom dabingu, ale nikde sa nedá stiahnuť? Ponúknite kredity.“Okrem toho trackery vyžadujú aj udržiavanie určitého minimálneho pomeru medzi objemom stiahnutých a uploadnutých dát (tzv. Sharing ratio enfrocement). Člen, ktorý prestane dosahovať požadovaný pomer, je najskôr upozornený, následne stráca získané hodnosti a keď sa nepolepší, bude vymazaný. Požiadavky na pomer zvyčajne rastú s celkovým množstvom stiahnutých dát. Ide tak o akési „progresívne zdanenie“. Ten kto viac získava, musí aj vo väčšej miere prispievať. Okrem toho je dodatočné uploadovanie nad minimálny pomer motivované získavaním kreditov. Tieto kredity môžu byť použité na zakúpenie rôznych vecí: nových pozvánok pre kamarátov; odpustkov za porušené pravidla či využívanie bonusových funkcií na webových stránkach. Alebo môžu byť použité pre lovcov odmien. Chceli by ste si znova pozrieť film Rambo I v českom dabingu, ale nikde sa nedá stiahnuť? Ponúknite kredity.

Ďalšia skupina pravidiel stanovuje, čo musí obsahovať názov nahraného súboru: veľkosť, formát, rozlíšenie, zdroj originálu (napr. 4 GB, MKV, 720p, Blu-ray). A stanovuje minimálne požiadavky na kvalitu a spracovanie súborov. Jeden spôsob ako vynucovať tieto pravidlá je fórum, kde sa diskutujú jednotlivé súbory a ich prípadné porušenia pravidiel. Niekde funguje systém hodnotenia súborov cez „palec hore“ a „palec dole“. Takáto spätná väzba pomáha zistiť pred sťahovaním, či nie je súbor zavírený alebo fake. A niektoré trackery majú dokonca vlastných moderátorov, ktorí kontrolujú súbory. Motiváciu kontrolovať však majú aj samotní členovia v snahe získať dodatočné kredity za upload. Ak totiž nájdu chybný súbor, môžu ho nahradiť vlastným a tým získať kredity. Takto sú samoregulačne vynucované pravidlá a zlepšuje sa celková kvalita obsahu.

Piráti všetkými týmito mechanizmami a pravidlami vyriešili pradávny problém prispievania na spoločnú vec. A vyriešili ho v skupine, ktorá je naozaj extrémne veľká, heterogénna a navyše anonymná. Teda v skupine, v ktorej sa predpokladá, že „právo a poriadok“ dokáže zabezpečiť len agentúra s monopolom na donútenie.

Róbert Chovanculiak, .týždeň.sk, 05.09.2018