Free Market Road Show 2018 v Bratislave
INESS je už niekoľko rokov organizátorom medzinárodnej konferencie Free Market Road Show. Ide o sériu konferencií, ktorá je organizovaná naprieč Európou, od Škandinávie po Čiernu Horu, od Španielska po Ukrajinu. Aj v roku 2018 podujatie zavítalo do Bratislavy a prinieslo témy, ktoré hýbu spoločnosťou doma i v zahraničí.
Slovenská časť tour sa konala 14. mája 2018 v Hoteli Tatra v Bratislave, kde sa zišlo približne 80 účastníkov. V publiku sedeli politici, veľvyslanci, študenti, podnikatelia, novinári či zástupcovia záujmových združení a neziskových organizácií. Tohtoročná konferencia sa zamerala na dve hlavné témy: hodnoty súčasnej spoločnosti a slovenské poľnohospodárstvo.
Podujatie otvoril Richard Ďurana, riaditeľ INESS. Predstavil program konferencie a zdôraznil dôležitosť a aktuálnosť diskusných tém. Nasledoval prvý diskusný panel venovaný hodnotám. V ňom predniesli svoje príspevky zahraniční, ale aj jeden domáci rečník.
S prvým príspevkom vystúpil John Chisholm (USA), úspešný venture kapitalista, ktorý má viac ako 30 ročné skúseností s podnikaním. Je autorom knihy „Unleash your inner company“, na ktorú sa odvolával aj vo svojom príspevku. Hovoril o svojich začiatkoch v podnikaní, či skúsenostiach s prasknutím tzv. dotcom bubble v roku 2001, kedy musel vo firme znižovať platy a rovnako aj vlastný plat znížil najskôr o 50 %, neskôr na úroveň minimálnej mzdy. Podľa Chisholma je nutné zamerať sa na potreby zákazníkov a spojiť to s vášňou pre daný druh podnikania. Svoj príspevok ukončil odporúčaniami pre Slovensko, ako zjednodušiť podnikanie, ktoré je aj bez byrokracie či veľkého daňového zaťaženia náročná a zároveň cnostná činnosť.
Druhým príspevkom sa predstavil Daniel J. Mitchell (USA), ekonóm so zameraním na verejnú politiku, ktorý pôsobil v mnohých renomovaných think tankoch ako napr. Heritage Foundation či CATO Institute. Vo svojom vstupe sa zameral na ekonomickú slobodu ako kľúčový element pre rast bohatstva. Začal s tvrdením, že Európa je miesto, kde ľudia chcú žiť. Je to podľa Mitchella najmä kvôli správe vecí verejných a fungujúcemu právnemu štátu. Hovoril o raste bohatstva európskych krajín v 18. a 19. storočí a o neskoršom rozmachu sociálneho štátu, ktorý nastal v 60-tych rokoch 20. storočia. V rebríčkoch ekonomickej slobody sú aj európske krajiny s vysokým daňovým zaťažením a silným sociálnym štátom pomerne vysoko umiestnené, najmä vďaka dodržiavaniu právnych princípov a skutočnosti, že v minulej „zlatej ére“ výrazne zbohatli. Rečník svoj vstup taktiež ukončil pohľadom na Slovensko a odporučil, čo môže urobiť pre väčšiu ekonomickú slobodu a prosperitu.
Nasledoval príspevok domáceho rečníka Viktora Nižňanského, autora reformy verejnej správy a riaditeľa Komunálneho a výskumného poradenského centra. Zameral sa na výhody decentralizovanej formy verejnej správy pre jednoduchšiu realizáciu cieľov a hodnôt na miestnej úrovni. Štát sa dopúšťa chýb a jedna z foriem minimalizovania dopadov chybných rozhodnutí je konkurencia – ergo dať viac kompetencií na miestnu úroveň, čím náklady zlých rozhodnutí nenesie celá spoločnosť. Takýto decentralizovaný systém nielenže rýchlejšie a dynamicky reaguje na potreby a podnety v spoločnosti, ale tiež je rýchlo sa učiaci: úspešné politiky môžu imitovať ďalšie regióny a naopak škodlivým politikám s nepriaznivým dopadom sa budú vyhýbať.
Richard Zundritsch (AT) je nezávislým finančným expertom vo Švajčiarsku, ktorý sa špecializuje na kapitálové trhy. Svoj príspevok venoval európskym hodnotám a ich definícii naprieč kontinentom. Vo svojom vstupe sa venoval hodnotám, na ktorých je postavená západná civilizácia a ktoré podliehajú korózii ľahostajnosti. Férovosť či solidarita sú skloňované ako európske hodnoty, avšak každý subjekt si ich definuje individuálne.
Nasledoval ďalší zahraničný rečník – Michael Jäger (GER) z Bavorskej asociácie daňových poplatníkov, Európskeho ekonomického senátu a Európskeho združenia daňových poplatníkov. V úvode poukázal na to, že hodnoty sú výsledkom diskusie. Ak sa nedohodneme na národnej úrovni, EÚ prevezme túto kompetenciu a môže rozhodnúť aj proti vôli občanov. Ako príklad uviedol daňovú politiku. V Bavorskej legislatíve je zahrnutá doložka o zákaze zadlženia krajiny, avšak mnohé európske krajiny majú voľnejšiu fiškálnu politiku. Uviedol výhody daňovej konkurencie ale zároveň poznamenal, že na začiatku je vždy potrebná diskusia a dohoda, v akom režime chceme fungovať.
Po jednotlivých príspevkoch pokračovala diskusia, kedy mali aj účastníci v publiku možnosť položiť otázky rečníkom. V diskusii Viktor Nižňanský objasnil, že je nepopulárne na miestnej úrovni zvyšovať dane, preto sú miestne príspevky nízke, no občania nemajú ani veľa možností sa vyskladať napr. na výstavbu zariadení, ktoré by v danej obci chceli postaviť. To tlačí na racionalizáciu výdavkov, výhľad ďalej do budúcnosti (postaviť kúpalisko je super, ale kto bude platiť budúce náklady za prevádzku?) a zodpovednejšiu prioritizáciu. Zároveň odpovedal aj na problematiku zmeny paradigmy k trendu decentralizácie. Poznamenal, že je dôležité vytvoriť platformu priateľov decentralizácie, aby sa zvýšil tlak na politikov pri ich rozhodovaní.
Otázka z publika smerovala aj na Dana Mitchella, tentokrát išlo o korupciu, konkrétne ako sa v USA vysporiadali s týmto problémom. Mitchell poukázal na fakt, že mnohé korupčné škandály sa v USA odohrávajú na hrane zákona a sú označované ako legálne. Ako riešenie vidí predovšetkým obmedzenie kompetencií a veľkosti štátu, čím sa dá najefektívnejšie takýmto prípadom zamedziť.
Druhý panel sa venoval mimoriadne aktuálnej domácej téme – problémom slovenského poľnohospodárstva. Diskusiu otvoril Martin Vlachynský z INESS, ktorý ju aj následne moderoval. Vo svojom úvodnom príspevku hovoril o poľnohospodárstve ako o podnikaní, ktoré okrem bežných byrokratických prekážok musí prekonať aj mnohé ďalšie problémy. Nízka pridaná hodnota produkcie na hektár pôdy či samotný problém vlastníctva a užívania pôdy sú ďalšie problematické oblasti. Ako tri kľúčové faktory pre zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva uviedol sfunkčnenie trhu s pôdou, rekonštrukciu dotačného systému a tiež nutný vstup kapitálu a know-how.
Prvým hosťom v paneli bol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Vo svojom diskusnom príspevku sa zameral na zásadné problémy kvality pôdy na Slovensku, najmä na jej nevyhovujúce chemické zloženie. Zdôraznil tiež fakt, že neexistuje politická vôľa riešiť daný problém. Uviedol, že prerozdeľovanie agrodotácií majú v kompetencii jednotlivé členské štáty.
Druhou hostkou v poľnohospodárskom paneli bola expertka na potravinárstvo Jarmila Halgašová, ktorá je tímlíderkou SaS pre pôdohospodárstvo a bývalá dlhoročná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Vo svojom vstupe hovorila tiež o nízkej pridanej hodnote poľnohospodárskych produktov - kým Slovensko stagnuje, iné krajiny ju dokázali zdvojnásobiť. Kritizovala politické priority v oblasti poľnohospodárstva, kedy sa riešia podružné témy ako duálna kvalita potravín či výkladné tabule v obchodných reťazcoch, ale nie zásadné štrukturálne problémy vo financovaní sektora.
Tretím diskutérom bol Erik Baláž, ochranár, dokumentarista a podpredseda strany SPOLU. V príspevku zdôraznil, že vlastníctvo pôdy môže byť jasné, jej užívanie je však častokrát problémom. Predaj poľnohospodárskych výrobkov „z dvora“ by mal byť uľahčený, aby výrobcovia mohli svoje produkty predávať legálne. Lokálne potraviny so svojimi špecifikami označil ako konkurenčnú výhodu Slovenska. Na záver uviedol, že štát by mal výrazne uvoľniť priestor kreatívnym ľuďom v regiónoch, lebo len ich práca dokáže regióny skutočne pozdvihnúť.
Nasledovala diskusia, v ktorej Ladislav Miko reagoval na príspevok o uvoľnení podmienok predaja z dvora. Upozornil na fakt, že aj spotrebitelia musia pri uvoľnení podmienok predaja akceptovať, že o kvalitu a nezávadnosť sa nebude môcť dôsledne starať štát. Problémom je podľa Mika tiež nezapočítanie externalít do vzťahu nákladov a výnosov v poľnohospodárstve. Dotácie sa dajú podľa rečníka nastaviť tak, aby minimalizovali negatívne externality. Halgašová v diskusii načrtla opäť problém nízkej pridanej hodnoty exportovaných produktov, uviedla príklad repky olejnej na Slovensku, ktorá sa tu vo veľkom pestuje a vyváža a dovážajú sa z nej už spracované produkty. Erik Baláž zase v diskusii o malých veľkých farmách spomenul, že nezáleží na veľkosti farmy pri posudzovaní jej kvality. Upozornil na vzťah vlastníkov a užívateľov pozemkov, a že mnohé problémy by sa podarilo riešiť uvoľnením podmienok užívania pozemkov.
Free Market Road Show 2018 sme mohli v Bratislave organizovať hlavne vďaka podpore našich partnerov. Spoluorganizátorom podujatia je Austrian Economics Center, podporili nás Nadácia Tatra Banky, Philip Morris Slovakia, Biovoices, Republiková únia zamestnávateľov, Slovak Students For Liberty, Aktuality.sk.
Prezentácie rečníkov na stiahnutie:
Fotogaléria z podujatia: