Hodnota za peniaze preverí odmeňovanie vo verejnej správe

Problémy s financovaním verejnej správy komentujú analytici ale už aj premiér

Bratislava – Kým zvyšok krajín V4 dáva na lieky pre jednu osobu v priemere do 400 eur, u nás je to nad 600. Je to spôsobené vysokou spotrebou danou aj neefektívnym predpisovaním, viac ako sto ton liečiv totiž za minulý rok skončilo v koši. Na tento problém minulé leto poukázal Útvar Hodnoty za peniaze, minister zdravotníctva pripravil nový zákon a do konca tohto roku by sa v tejto oblasti mohlo ušetriť 20 miliónov. Aj to je jeden z príkladov využitia Útvaru Hodnoty za peniaze pri správe verejných financií.

Kritika od ministrov

Minister financií Peter Kažimír potvrdil rozšírenie pôsobnosti vládneho útvaru aj na ďalšie oblasti. Pôjde o revíziu výdavkov v pôdohospodárstve, výdavkov na začleňovanie marginalizovaných skupín a na zamestnanosť a odmeňovanie v štátnej a vo verejnej správe. Časť vlády však činnosť tohto útvaru tvrdo kritizuje. Výnimkou nie je ani samotný premiér Robert Fico. Naposledy sa k nej kriticky vyjadril začiatkom augusta, keď útvar označil stavbu rýchlostnej cesty v plnom profile do Košíc za nerentabilnú. "Mňa vôbec nezaujíma názor nejakého úradníka," povedal vtedy Fico. V tom istom mesiaci sa proti nim postavil aj minister práce Ján Richter, keď útvar navrhol úsporné opatrenia v sociálnej politike, ktoré by mohli ušetriť 160 miliónov ročne. "O tom musia hovoriť, analyzovať a pripravovať to odborníci z tohto rezortu," vyjadril sa k návrhu minister. Na druhej strane, medzinárodné organizácie vznik a pôsobenie tohto úradu oceňujú. Dlhodobo totiž poukazujú na problém neefektívnosti a korupcie vo verejných financiách, no a práve Hodnota za peniaze je mechanizmus, ktorý má pomôcť napraviť tento stav. Analytik z INESS Radovan Ďuranapoukazuje na to, že zmysel má, aj keď ich analýzy ministerstvá ignorujú. "Hodnota za peniaze je pridanou hodnotou už aj v tom, že sa vôbec diskutuje o výdavkoch a ich zmysluplnosti," vysvetlil. Ilustroval to na nedávnej polemike okolo rýchlostnej cesty. Vďaka tomu, že sa diskutovalo o tom, či sa diaľnice oplatia, sa verejnosť podľa Ďuranu naučila, že diaľnice sú zložitá téma a nemalo by to byť iba politické rozhodnutie.

Nezávislosť má limity

Aj samotný riaditeľ útvaru Štefan Kišš vidí ako cieľ ich pôsobenia ponúknuť argumenty a relevantné dáta. "Nechceme do našej práce zaťahovať emócie, dojmy a pocity. Politici sú na to, aby rozhodovali, a my im pri tom rozhodovaní môžeme pomôcť tým, čo sme zistili, aby tak mohli urobiť čo najlepšie," vysvetlil. Za projektom si stojí aj minister financií Kažimír. "Pre mňa je dôležité, že tento proces sa začal, a ja budem stále pripomínať, že je to novinka. Zvykáme si, zavádzame nové metodológie, nie každý je z toho šťastný," zhodnotil. Ďurana však upozorňuje na to, že ministrova ochranná ruka nie je všemocná. Podľa neho je totiž už na samých výstupoch vidieť, že Hodnota za peniaze sa nepúšťa do všetkých tém. "Nepokrývajú všetky výdavkové politiky, nemôžu povedať, že majú voľné ruky, a môžu analyzovať, čo chcú," skonštatoval. Ekonóm Ľudovít Ódor, ktorý sa podieľal na návrhu útvaru Hodnoty za peniaze, však tvrdí, že všetko závisí od samotných rezortov. "Ak ministerstvo téma zaujíma a chce riešiť hodnotu za peniaze, výstupy sú kvalitnejšie, naopak, ak sa rezorty bránia, tak aj reporty sú jednoduchšie a menej konkrétne," vysvetlil.

HN, 18.10. Kristína Votrubová