Index Zdravie za peniaze

Diskusia o zdravotníctve na Slovensku v súčasnosti nechýba. Veľa sa diskutuje o prostriedkoch – počte nemocníc, lekárov, postelí, o peniazoch. O to menej sa však diskutuje o cieľoch – zdraví pacientov.

Slovenské zdravotníctvo ročne spotrebuje viac ako 5 miliárd eur. Ako je na tom v porovnaní s inými krajinami a ako by na tom mohlo byť? Relevantných medzinárodných porovnaní je prekvapivo málo, preto sa INESS rozhodol prispieť vytvorením vlastného indexu nazvaného Zdravie za peniaze.

Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 26 rôznych krajín (európski členovia OECD – „klubu bohatých“), vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch obstáli najlepšie štáty Nórsko, Švédsko, Holandsko, Island a Dánsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením. Preto sme absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.

Podľa tejto metodiky sú na čelných miestach Grécko, Taliansko, Španielsko, Island, a Holandsko. Grécko sa na čelo dostalo najmä vďaka bezprecedentnému poklesu výdavkov za posledných 8 rokov, ktorého dopady na výsledky však ukáže až čas. Veľmi solídne výsledky spomedzi východoeurópskych štátov dosiahlo Estónsko (6.) a Slovinsko (7.).

Slovensko sa v hodnotení 26 štátov ocitlo na tretej priečke odspodu,  na poslednej priečke skončila Litva. Na nízkych priečkach sa umiestnili aj krajiny ako Švajčiarsko, či Luxembursko. U nich je to spôsobené tým, že vysokú kvalitu majú zaplatenú veľmi vysokými výdavkami. To sa však nedá povedať o východoeurópskych krajinách, ktoré nedosiahli dobré výsledky v nominálnych (nevážených) číslach.

Z dostupných údajov (viď tabuľka nižšie) vidíme, že Slovensko neexceluje v žiadnom z 23 ukazovateľov a v mnohých je úplne na chvoste. Preto navrhujeme:

1. Zhodnotiť a následne zvýšiť kvalitu vykazovaných dát týkajúcich sa zdravotného stavu, výsledky systematicky porovnávať so zahraničnými (minimálne s českými, prípadne v rámci V4).
2. Na odbornej úrovni pripraviť súbor realistických (medicínsky, aj finančne) cieľov slovenského zdravotníctva a zoradiť ich podľa priority  na krátkodobé, strednodobé a- a dlhodobé . K tomuto zoznamu by sa mali hlásiť súčasná, aj budúce vlády.
3. Aktívne identifikovať najlepšie skúsenosti v zahraničí, ktoré by bolo možné implementovať na Slovensku.