INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Martin Vlachynský z INESS komentoval navrhovanú daň z automobilov vo videokomentári pre .týždeň dňa 5.9. 2012.

Podľa Radovana Ďuranu z INESS nie je dôležité ako, ale koľko štát občanom zoberie. Ako povedal pre Hospodárske noviny dňa 5.9. 2012, ani pri tomto návrhu sa neberie do úvahy, že „bohatí“ už dnes platia väčšinu daňovo-odvodových výnosov. A ani v tomto prípade si navrhovateľ nepoložil  otázku, čo je primeraná hranica progresivity, koľko percent daní by mali zaplatiť „bohatí“.

Zvyšovanie tohto poplatku, tejto dane má však isté hranice a môže sa stať, že príliš vysoká daň bude viesť k zníženiu celkového výnosu pre verejnú pokladnicu, uviedol na margo dane z hazardu Radovan Ďurana z INESS dňa 24.7. 2012 pre STV.

Neexistuje nejaká "správna" doba návratnosti kapitálu, podľa ktorej by sa mala nastavovať daňová politika, povedal pre denník Pravda Martin Vlachynský z INESS dňa 24.7. 2012.

Dane z hazardu, podobne ako dane z tabaku, predstavujú obľúbený zdroj  príjmov verejnej pokladnice. Majú však len obmedzený vplyv na spoločenské  ciele, ktorými sa argumentuje pri ich zvyšovaní či zavádzaní, vysvetľoval Radovan Ďurana z INESS dňa 24.7. 2012 pre Hospodárske noviny.

Za miliardu eur by sme si mohli zaplatiť 4-ročné fungovanie všetkých výdavkov polície alebo napríklad by sme mohli zaplatiť na rok všetky lieky, ktoré sa na Slovensku minú. To znamená, ako keby sme mali lieky na rok zadarmo, vysvetľoval dňa 22.7. 2012 pre TV Markíza Richard Ďurana z INESS.

Podľa Radovana Ďuranu z INESS na zdaňovanie luxusu neexistujú ekonomické dôvody, vždy ide len o politické rozhodnutie. Ako povedal pre denník Pravda dňa 20.7. 2012, kúpou hodiniek v hodnote 3 000 eur zaplatí boháč 500–eurovú daň, čo je zhruba toľko, ako človek s minimálnou mzdou za 10 mesiacov. Netreba zabúdať, že vysokopríjmoví sú už dnes hlavnými prispievateľmi do verejnej pokladnice.

Zvyšovanie daní prirodzene zvýši motiváciu optimalizovať daňovú záťaž, vysvetľoval pre Hospodárske noviny dňa 19.7. 2012 Radovan Ďurana z INESS.

Dane nikto neplatí dobrovoľne, a dodatočnej daňovej záťaži by sa každý rád vyhol, preto sa dá očakávať, že banky budú chcieť vyrúbenú daň preniesť na klientov. Dopad to bude mať určite, či už na poplatky alebo na vyplácané úroky alebo na kvalitu a spektrum služieb, komentoval pre Aktuálne.sk dňa 10.7. 2012 Radovan Ďurana z INESS.

Ako povedal Radovan Ďurana z INESS pre Hospodárske noviny dňa 10.7. 2012, historické príklady ukazujú, že schopnosť verejných inštitúcií prispievať k ekonomickému rastu je limitovaná, ak nie záporná. S istotou však vieme, že regulačné a daňové politiky rast brzdia.