Suma, ktorou sa každý Slovák podieľa na pomoci krajinám najmä cez záruky, je okolo tritisíc eur, citujú INESS dňa 2.1.2013 Hospodárske noviny.

Systém umožňuje bankám obchodovať s obrovským podielom cudzích zdrojov, čo do systému zanáša veľké riziká. Riešiť by sa to nemalo tak, že zodpovednejšie banky budú ručit za kroky tých menej zodpovedných, povedal pre denník Nový čas dňa 20.12.2013 Martin Vlachynský z INESS.

Dáva to zmysel, aby tieto banky boli pod dohľadom jednej inštitúcie a zároveň aby ich likvidácia bola riadená jednou inštitúciou, povedal pre STV dňa 20.12.2013.

Ako konštatoval pre STV dňa 16.12.2013 Juraj Karpiš z INESS, to, že krajina míňa menej, než vyberie na daniach a odvodoch znamená, že Grécko si môže dovoliť bankrot. Znamená to aj, že európski predstavitelia budú náchylní počúvať grécke argumenty a budú náchylní hľadať riešenie pre grécku krajinu v podobe odpustenia časti dlhu.

Martin Vlachynský z INESS hodnotil dňa 13.12.2013 pre Hospodárske noviny odchod Írska z eurovalu.

Juraj Karpiš z INESS bol dňa 21.11.2013 hosťom Štefana Hríba v relácii Lampa.

Týždenník Trend zverejnil dňa 21.11.2013 komentár Martina Vlachynského z INESS.

Martin Vlachynský z INESS dňa 18.11.2013 v rozhovore o eurofondoch pre Európske noviny.

Portál Topky.sk cituje dňa 14.11.2013 blog Martina Vlachynského z INESS.

Na pripomenutie, podobne sa Španielsko „dostalo“ z recesie v roku 2011 a rok na to sme zachraňovali jeho banky pôžičkou z eurovalu, pripomenul pre Hospodárske noviny dňa 8.11.2013 Martin Vlachynský z INESS.