Inflačná daň

Viete o tom, že rastúca inflácia zvyšuje reálne dane? Deje sa to dvoma spôsobmi.

Prvý je ukrytý v daňových odpisoch. Vaša spoločnosť investovala do stroja milión eur a daňovo ho odpisuje päť rokov. No ak je v tomto období priemerná ročná inflácia 10%, znamená to, že skutočná cena náhrady tohto stroja by bola v prvý rok 1.1 milióna eur, druhý rok 1,21 milióna a tak ďalej – pomerne s nákladom by sa mali meniť aj odpisy. Daňové účtovníctvo však neumožňuje daňovo uznateľné náklady upravovať o infláciu. Tržby vám tak ako tak rastú s infláciou, ale náklady na odpisy nie. Reálne zaplatená daň zo zisku je tak vyššia.

Mimochodom, tento efekt zároveň spôsobuje pokrivené vnímanie zisku. Inflácia zvyšuje tržby spoločnosti a pokiaľ tá odpisuje v starých cenách, vytvára to dojem (najmä u politikov) zvýšeného zisku. Ten sa však rozplynie v momente, keď sú spoločnosti nútené obnoviť kapitál za oveľa vyššie ceny.

Druhý spôsob zvyšovania daní sa skrýva v limitoch a hraniciach. Na Slovensku máme z pohľadu daní množstvo rôznych limitov. Povinná registrácia na DPH (a teda povinnosť odvádzať DPH) je pevne stanovená na úrovni 49 790€. Po túto úroveň je nastavená aj 15% sadzba dane z príjmu právnických osôb, za touto hranicou je sadzba 19%. Podobne je to u fyzických osôb, kde sú tri hranice, odvíjajúce sa od sumy životného minima – hranica NČZD (19,2-násobok životného minima), hranica 25 % sadzby  dane (176,8-násobok životného minima) a konečne „milionárska daň“, ktorá sa aktivuje pri hranici 92,8-násobku životného minima a pri jej výpočte sa používa 44,2-násobok životného minima.

Odhliadnuc od tých bulharských konštánt našich prekombinovaných daňových pravidiel, toto nastavenie spôsobuje počas inflácie automatický rast daní. Životné minimum totiž aktuálne nestíha za infláciou, preto sa zmenšuje podiel nezdaniteľnej časti na príjmoch a zároveň sa znižuje reálna hranica pre platenie milionárskej a 25% sadzby dane.

Úplným vrcholom je ale hranica na povinnú registráciu pre DPH. Tá sa nemenila nie rok, dva, ale celých 13 rokov! V reálnych cenách za tú dobu sa hranica znížila o 19,7 %. To znamená, že dnes musí viac podnikateľov povinne platiť DPH.

Ako občanovi Slovenska je mi to už trápne, ale opäť musím poukázať na príklad spoza Moravy. Fialova vláda aktuálne čaká na rozhodnutie Európskej komisie, ktorá má potvrdiť posunutie ich hranice na registráciu pre DPH z 1 milióna korún rovno na 2 milióny korún, teda zo zhruba 40 000 eur na 80 000 eur. Hoci od roku 2025 bude v celej EÚ povolená hranica 85 000 eur, nie je dôvod aktívne už teraz nepožiadať o zvýšenie hranice aj na Slovensku.

A aby sme im nezávideli málo, súčasťou návrhu je aj rovnaké zvýšenie hranice na živnostenský paušál, ktorý českým živnostníkom umožňuje vybaviť dane a odvody jedným vrzom na celý rok...

23.5.2022