Keď to nevieš spraviť, kúp si to. Značka: vzdelanie

Odliv mladých, šikovných ľudí do zahraničia je jeden z najväčších problémov Slovenska. Momentálne každý piaty vysokoškolák ide študovať za hranice. Tento stav nie je taký akútny ako vírus pred nemocnicou alebo Rus za hranicami, ale jednoznačne ide o jednu z najväčších výziev Slovenska na najbližšie dekády.

Nie je preto prekvapujúce, že študenti v zahraničí sa dostali aj do dokumentu Plánu obnovy a odolnosti, ktorý ma celý jeden komponent nazvaný „Lákanie a udržanie talentov“. A nedávno ohlásilo ministerstvo prvú konkrétnu politiku, ktorá má pomôcť riešiť odliv študentov do zahraničia. Ide o motivačné štipendium vo výške 9 000 eur počas bakalárskeho štúdia (300 eur mesačne), pre tých maturantov, ktorí dosiahli výborné výsledky v maturitnej skúške a nejaké ocenenia počas štúdia. Takto zadotovaných študentov má byť budúci rok 1400. Celkovo sa počíta s nákladmi 63 mil. eur, čo znamená, že rozdávať sa bude (minimálne) 5 rokov.

Táto politika má niekoľko problémov. V prvom rade dotuje len bakalárov. Lenže na Slovensku je hlboko zakorenená predstava, že kto neskončil magisterské štúdium, v skutočnosti nebol na vysokej škole. Teda je vysoko pravdepodobné, že vybraní bakalári budú pokračovať aj na magisterské štúdium. Prečo by sa po vyčerpaní dotácií nemali znova obzrieť po zahraničnej vysokej škole pri výbere magisterského štúdia? Hodnota dotácie z pohľadu daňového poplatníka vyletí von komínom.

Druhý problém je, že ani dnes neodchádzajú všetci šikovní. Odhaduje sa, že zo skupiny tých najšikovnejších odchádza približne jedna tretina až polovica. Čo bráni zvyšným maturantom, ktorí by tu aj tak ostali, prihlásiť sa a získať dotáciu? A tak zrušiť prínos dotácie. Ale aj keby dotácia motivovala  niektorých maturantov (ktorí by tu inak neostali) zostať študovať na Slovensku, tak to automaticky neznamená, že tu ostanú aj pracovať. Ľudia, ktorí sú ochotní a schopní ísť študovať do zahraničia, tam ľahko môžu odísť aj pracovať po škole. V takomto prípade daňový poplatník utrpí najviac – zaplatí dotáciu, štúdium na vysokej škole a na záver absolvent aj tak odíde vytvárať hodnoty a daňové príjmy do zahraničia.

Tretí problém je morálne nastavenie tohto programu. Štátni úradníci vychádzajú z premisy, že kvalita štúdia rozhoduje o budúcich úspechoch študenta. Lenže my na Slovensku nemáme tak kvalitné študijné podmienky ako v zahraničí. To fakt nikomu nepríde zvláštne, že peniazmi chceme presvedčiť študentov, že si majú zvoliť horšiu školu?

K tomuto problému sa však dá postaviť aj z opačného konca. Prvým krokom je si priznať problém. Nevieme poskytnúť rovnako kvalitné vysokoškolské vzdelávanie ako v zahraničí a pravdepodobne sa to v blízkej dobe nezmení. To však nie je koniec sveta. Ako keď neviem upiecť chleba, tak to neznamená, že zomriem od hladu. Môžem si ho totižto kúpiť. A to by mala byť aj verejná politika štátu pri vysokoškolskom vzdelávaní.

Stačí pochopiť význam a dôležitosť medzinárodného obchodu, deľby práce a špecializácie a dokázať ich aplikovať dostatočne široko – do rôznych oblastí. Vrátane vzdelávania. Jednoducho, štát by mohol presmerovať svoju politiku od demotivácie maturantov odchádzať k motivácii absolventov zahraničných škôl sa vracať.

To znamená úplne zmeniť „nastavenie mysle úradníkov“ a brať v zahraničí študujúcich Slovákov ako outsourcovanie služieb vzdelávania do zahraničia. A takto ušetrené peniaze (keďže nemusíme platiť vzdelávanie doma) použiť na ich prilákanie domov. Napríklad zaviesť daňovo-odvodové prázdniny pre ľudí, ktorí sa vrátia zo zahraničných vysokých škôl domov pracovať na 3 roky. Alebo dokonca nejakú formu dotácie napríklad na bývanie. Takáto politika by bola stále lacnejšia ako dotovať študentov a financovať im domáce menej kvalitné vzdelávanie.

Jedinú námietku by mohli mať absolventi domácich vysokých škôl, ktorí by na trhu práce nemali toto daňovo-odvodové zvýhodnenie. Tu sa ale dostávame k problému ilúzie bezplatného vzdelávania. Daňový poplatník im zaplatil 5 rokov štúdia na vysokej škole, ktoré dokopy stálo viac ako 30-tisíc eur. To sú peniaze, ktoré absolvent zo zahraničia nečerpal, ušetril dane rodičom domácich absolventov a cez daňovo-odvodové prázdniny by si časť z toho vybral. Lenže absencia znalosti o týchto 30-tisíc eurách spôsobí, že domáci absolventi sa budú cítiť znevýhodnení, a len dobrá komunikačná kampaň by to snáď dokázala ovplyvniť.

Týmto nehovorím, že máme rezignovať na snahu zlepšiť vysoké školstvo. Hovorím, buďme realisti. Pracujme s tým, čo je tu a teraz. Robiť to najlepšie, čo môžeme spraviť, aby sme na Slovensku mali kvalitne vzdelaných ľudí. Nemali by sme zatvárať oči pred výhodami medzinárodného obchodu vo vzdelávaní. Nechať mladých ľudí využiť kvalitnejšie služby v zahraničí a následne ich prilákať domov. Samozrejme, odpustenie daní a odvodov nepresvedčí každého, ale môže byť pre mnohých jazýčkom na váhe. Koniec koncov, absolventi zahraničných škôl často uvádzajú nízke mzdy ako dôvod, prečo sa nevrátili.

.Týždeň, 31.3.2022