Lepší dizajn, lepšia liečba

V súvislosti s výstavbou nových nemocníc sa aj na Slovensku sa začína hovoriť o propacientskom dizajne. Aké sú zaujímavé príklady praxe zo sveta?

V roku 2017 zverejnil americký denník The New York Times stĺpček lekára Dhruv Khullara, v tej dobe pôsobiaceho v Masachuttskej všeobecnej nemocnici a na Harvard Medical School. Doktor Khullar svoj článok začína ponosou na neprívetivé nemocničné izby s tvrdými matracmi a hučiacim kúrením, kde trávi čas do najbližšieho alarmu, ktorý ho vyzve k riešeniu ďalšieho problému. Ako však doktor Khullar vzápätí podotýka, ak vnímajú prostredie negatívne lekári, pacienti ho vnímajú ešte niekoľkonásobne horšie.

Nemocnice totiž nie sú neutrálne priestory. Či už ide o vplyv na psychickú pohodu pacientov, alebo priamo pozorovateľné zdravotné následky, spôsob, akým sú nemocnice postavené a zariadené, výrazne ovplyvňuje skúsenosť pacientov („patient experience“). Kvalita skúsenosti pritom nie je závislá len na konečnom výsledku, ale je tvorená v každom bode liečby – od chvíle, keď sa pacient rozhodne vyhľadať pomoc až po moment, keď vyliečený odchádza z parkoviska nemocnice. Existuje mnoho faktorov, ktoré majú v tomto procese na skúsenosť pacientov dopad. Avšak výrazne zavážiť pritom môžu aj tie najjednoduchšie faktory ako napríklad osvetlenie priestorov alebo klzkosť podláh. V situácií, keď je pacient po medicínskom zákroku slabý, často pod vplyvom liekov a v neznámej miestnosti, môžu takéto faktory viesť (predovšetkým u starších ľudí) k zbytočným pádom, ktoré potom znamenajú ďalšie zdravotné komplikácie (a výdavky pre zdravotný systém). Tak ako zlý dizajn takéto problémy môže spôsobiť (prípadne zhoršiť), dobrý dizajn im môže priamo (osvetlené priestory, nešmykľavé podlahy) ale aj nepriamo (napr. decentralizované ošetrovateľské stanice bližšie k izbám pacientov) predchádzať, alebo ich riešiť.  

Dôležité však nie sú len prvky dizajnu, ktoré môžu spôsobiť priame zdravotné riziko – podstatné sú aj tie, ktorých efekty na prvý pohľad nie sú očividné. Podľa štúdie z roku 2019 napríklad hladina hluku v mnohých nemocniciach prekračuje hodnoty odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou. Ide o závažný problém, keďže príliš vysoká hladina zvuku negatívne ovplyvňuje napríklad kvalitu spánku a úroveň stresu u pacientov, môže prerásť až do fyziologických dôsledkov (ako napr. zvýšený tlak), a v konečnom dôsledku tak zhoršuje a predlžuje liečebný proces. Najvýraznejší podiel na tomto hluku pritom podľa tej istej štúdie mali zamestnanci nemocníc, komunikačné systémy („intercoms“) a rôzne alarmy (v prípade ktorých však často išlo o plané poplachy). Aj tento problém pritom môžu vyriešiť – alebo prinajmenšom výrazne zmierniť – zmeny v dizajne nemocničných priestorov, či už ide o zníženie intenzity alarmov alebo napríklad lepšiu zvukovú izoláciu jednotlivých miestností.

Doteraz spomenuté intervencie do dizajnu sa pacienta snažia akoby „chrániť.“ V klinickej praxi školy Dell Medical School v americkom Texase sa ale v roku 2017 rozhodli ísť ešte o krok ďalej a prostredníctvom rôznych dizajnových prvkov dať pacientom väčšiu kontrolu nad celým procesom liečby. Príkladom takéhoto prvku je systém, ktorý v nemocničných izbách umožňuje pacientom nastavenie teploty zvnútra samotnej izby, ale zároveň aj zdravotníckemu personálu zvonku, bez nutnosti vstupu do izby (možnosť, ktorá je užitočná napríklad v prípade, že má pacient horúčku a nemôže si teplotu regulovať sám)). Rozhodnutie pridať podobné prvky pritom predstavuje dôležitý posun v ponímaní fungovania nemocníc. Kvôli ich funkcií si ľudia ľahko môžu nemocnice asociovať s pocitmi zraniteľnosti a bezmocnosti. Do nemocníc totiž často prichádzame s problémom,  o ktorom vieme veľmi málo, a už vôbec netušíme čo s ním ďalej. Zverujeme sa odborníkom s dôverou, že nám pomôžu. V súčasnom systéme sa tým však zároveň vzdávame možnosti akéhokoľvek rozhodovania a „vydávame sa napospas“ systému, ktorý nám hovorí čo, ako a kedy máme robiť.

Dell Medical School prostredníctvom rôznych dizajnových prvkov túto nerovnováhu čiastočne napráva, keď poskytuje pacientom kontrolu nad ich skúsenosťou s liečbou. Vylepšenia, ktoré boli v klinike zavedené, sa pritom nachádzajú na rôznych bodoch pomerne širokej škály komplexnosti. Na jednoduchšom konci tejto škály sa nachádzajú vylepšenia ako napríklad obrazovky v izbách, na ktorých zdravotnícky personál s pacientom zdieľa jeho denný „program“ (aké prehliadky a vyšetrenia ho čakajú).  Na obrazovkách pacient taktiež nájde informácie o zdravotníckom personáli, ktorý sa oňho stará, čo opäť vedie k personalizácií starostlivosti a informovanosti pacientov. Už aj takéto jednoduché zmeny môžu výrazne zvýšiť komfort pacienta, ktorý vie, čo v daný deň môže očakávať.

O niečo komplexnejšou dizajnovou inováciou je absencia čakární – prinajmenšom takých, ako ich poznáme. Pacienti buď vojdú priamo do ordinácie alebo, ak prídu skôr, je im k dispozícií átrium, knižnica, kaviareň, a viaceré sedacie súpravy nachádzajúce sa na chodbách. Kde strávia čas do vyšetrenia je na nich, klasické čakárne tu však neexistujú – na vyšetrenie budú privolaní aplikáciou v smartfóne. Absencia inštitucionalizovaných priestorov môže prispieť k väčšej psychickej pohode pacienta.

Čo najviac kontroly sa na tejto klinike snažia dať aj hospitalizovaným pacientom. Tí si sami môžu nastaviť teplotu a svetlo v izbe a prostredníctvom obrazoviek v izbách majú prístup k rôznym edukačným materiálom. A skúsenosť pacientov zlepšuje aj inovácia, ktorá v súčasnosti znie ako hudba ďalekej budúcnosti – 27 rôznych robotov, ktoré zbierajú odpadky, ale aj prinášajú pacientom jedlo, ktoré si objednajú.

Treba priznať, že inovácie ako roboty zbierajúce odpad a nosiace jedlo sú v súčasnosti stále skôr futuristickou predstavou než niečím, čo môžeme v nadchádzajúcich rokoch očakávať. Navyše, aj keby táto myšlienka bola aktuálna, bol by potrebný hlbší výskum o pridanej hodnote, ktorú takáto nákladná inovácia prináša. Myšlienka zlepšovania skúseností pacientov (prostredníctvom čiastočného presunu kontroly od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k pacientom) však relevantnou určite je už aj v súčasnosti. Existujú totiž aj mnohé jednoduché, nenákladné a pritom efektívne dizajnové opatrenia, ktoré majú potenciál v konečnom dôsledku zlepšiť liečebný proces. Akurát je potrebné (nielen) pri vymýšľaní dizajnu myslieť v prvom rade na pacienta.

blog N, 18.8.2022