Market Finesse 4/2020

Počty infikovaných koronavírusom nepustia a neexistuje racionálny dôvod pre pretrvávanie núdzového stavu. Jeden z aktuálnych vtipov hovorí: „Koronavírus sa údajne prenáša peniazmi. To vysvetľuje, prečo je na Slovensku tak málo nakazených.“

Áno, zase peniaze. Hoci sme stále len na začiatku recesie, už je Slovensko európskym lídrom v medzikvartálnom prepade HDP a tiež v prepade exportu. Pre bežných ľudí sú tieto kategórie príliš abstraktné, veď čo už to len môže znamenať 18 % medziročný prepad v exporte. Najmä pri takom zákonníku práce, aký máme na Slovensku, ktorý neumožňuje podnikateľom pružne reagovať na situáciu na trhu. Pohľad za oceán, kde sa politici nemontujú do dobrovoľného vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, nám ukazuje, v akej situácii sa ocitne aj Európa, akurát s oneskorením spôsobeným dĺžkou výpovednej doby či predlžovaním adaptácie ekonomiky kurzarbeitom.

Jasné, slovenská vláda má na export asi taký dosah ako ja na štart Elonovej rakety Falcon 9. Mala by však robiť všetko preto, aby sa naplno rozbehla aspoň tá ekonomická aktivita, ktorá sa odohráva v rámci nášho teritória. A namiesto toho sa verejný aj odborný diškurz sústreďuje na úplne zástupné témy, ako je zákaz nedeľného predaja. Ide o zbytočnú facku ťažko skúšanej ekonomike. V našej novej publikácii „Proti zákazu nedeľného predaja,“ ktorú nájdete na našom webe a ktorú dostali do svojich schránok všetci poslanci, vymenovávame všetky negatívne dopady takého opatrenia: prepúšťanie v obchodoch, zníženie dostupnosti čiastočných úväzkov, nižšie tržby aj výber DPH, zánik niektorých obchodov, či nabúranie rozbehnutých podnikateľských plánov. Negatív aj argumentov proti zákazu je, samozrejme, oveľa viac, aj mimo ekonomickej roviny, o mnohých z nich hovoria v novom vlogu #NaVŕšku moji kolegovia.

Horúcou témou dnešných dní je 750 mld. záchranný fond Európskej únie, z ktorého by malo na Slovensko priputovať 8 mld. eur. Obávam sa – na rozdiel od mnohých – najmä politikov, že nie je príliš veľa dôvodov na oslavy. Časť tejto pôžičky únii (druhá budú granty) sa bude splácať novými alebo zvýšenými existujúcimi európskymi daňami počas najbližších 30 rokov. Ide o budúce dane, ktoré nám budú 30 rokov oslabovať potenciál hospodárskeho rastu. Či táto pôžička nebude napokon chronická bolesť pre celú európsku ekonomiku, ukáže čas. Druhou obavou nie je len splácanie pôžičky, ale aj jej použitie. Bude to vládne „hospodárske plánovanie“, teda vláda určí, aké sú priority a komu pomáhať? Alebo sa bude uvažovať aj o plošnej pomoci všetkým formou zníženia – hoci dočasného – dane z pridanej hodnoty? Druhé riešenie by bolo určite vhodnejšie vzhľadom na to, že stimuluje celú ekonomiku a pomôže okrem firiem aj nízkopríjmovým skupinám, napr. dôchodcom, ktorí platia zo svojich celkových príjmov/dávok na DPH relatívne najviac. Zároveň predstavuje nulový priestor pre korupciu či mylné rozhodnutia pri plánovaní, ktorý sektor a za akú cenu podporiť. Tejto témy sa dotýkame aj v článku Svet obchádza strašidlo štátnej pomoci, ktorý nájdete na strane 11.

Ako sme už písali, INESS sa počas COVID19 uzatvorenia škôl pustil aj do online ekonomického vzdelávania. Čo bolo pred mesiacom a pol len skúškou dopytu sa ukázalo byť ako zmysluplný projekt a stovky učiteľov a študentov používajú našu Ekonómiu na doma v online vyučovaní či pri domácom individuálnom štúdiu. Mnohí nám píšu ďakovné e-maily a to sú pri našej práci veľmi dojímavé chvíľky. COVID 19 obnažil množstvo problémov, ktoré sa v dobrých časoch podarilo skrývať pod pokrievkou. Aj v tomto Market Finesse sa venujeme mnohým dôležitým témam a sektorom: od zdravotníctva, cez vzdelávanie, verejné financie až po hmotné rezervy. Všetkým vám prajem inšpiratívne čítanie, a tým, ktorí tiež radi pozerajú alebo počúvajú, aj sledovanie našich videí #NaVŕšku a počúvanie podcastov INESS na DNES.

Market Finesse nájdete TU.