Masaker minimálnou mzdou
Keď som prvý raz počul, že predstaviteľ strany Smer-SD povedal, že plánujú minimálnu mzdu na úrovni 600 eur, tak som tomu nevenoval pozornosť. Znelo to ako zlý vtip.

V priebehu niekoľkých dní sa však z toho stala mediálna téma, na ktorú treba reagovať. Tento zlý vtip treba čím skôr poslať tam, kam patria zlé vtipy – do zabudnutia.
Na úvod je potrebné posadiť navrhovanú minimálnu mzdu 600 eur do kontextu. Rast 15 percent nie je blesk z jasného neba. My už 5 rokov zažívame búrku, počas ktorej rástla minimálna mzda dvojnásobnou rýchlosťou oproti priemernej mzde. Len na porovnanie, tento rok má priemerná mzda vzrásť o 6,3 percenta.
Z minimálnej mzdy sa stal nástroj politického marketingu, ktorý sa vyťahuje vždy, keď preferencie nedosahujú požadovanú úroveň. Teda každý rok.
Minimálna mzda sa tak dostala do takých výšok, že začína ohrozovať okrem tradičných regiónov (východné Slovensko) ľudí (mladí, bez vzdelania, dlhodobo nezamestnaní) a sektory (maloobchod, stavebníctvo, reštaurácie, hotelierstvo) aj širšiu ekonomiku.
Politická jednosmerka
Keď hovorím o ohrozovaní ekonomiky, nepredstavujte si za tým veľkú fabriku a cigaru bafkajúceho kapitalistu, ktorému mierne poklesne ziskovosť. Predstavte si finančne vyhladovanú jedáleň školy, len tak-tak prežívajúci domov dôchodcov alebo finančne neudržateľné hospodárenie ambulancií v zdravotníctve. Títo všetci bijú na poplach pred masakrom minimálnou mzdou, ktorý chystá súčasná vláda.
Napríklad Asociácia súkromných lekárov označila takýto návrh za „ďalší klinec do rakvy pre ambulantný sektor“.
Netreba pritom zabúdať, že minimálna mzda má viacero stupňov a jej zvyšovanie vplýva aj na ľudí s vyššími mzdami. Ak sa človek pri svojej práci dotkne hotovosti, platí naňho automaticky druhý stupeň minimálnej mzdy. To znamená nie 600 eur, ale 720 eur.
Presnejšie 973 eur, čo sú mzdové náklady, ktoré bude musieť platiť zamestnávateľ malého obchodíku predavačke v Rožňave. Kde je mimochodom ešte stále miera nezamestnanosti viac ako 15 percent a podľa posledných čísel Ústredia práce ešte medzimesačne vzrástla.
A problém nemá len Rožňava. Prepúšťanie na Slovensku už ohlásili viacerí zamestnávatelia. Nehovoriac o tom, že nemecká ekonomika už dlhšie stagnuje. Navrhnúť takéto radikálne zvýšenie minimálnej v tejto situácii je prejavom čistej ekonomickej negramotnosti.
Prosím, pripomeňte politikom situáciu počas poslednej krízy, keď nezamestnanosť na Slovensku vzrástla na smutných 15 percent. To sa môže ľahko opakovať. Budú potom politici znižovať minimálnu mzdu? Pochybujem, minimálna mzda je politická jednosmerka.
Zvyšuje sa daňové zaťaženie
Problém je však v tom, že nech už politici schvália akúkoľvek vysokú minimálnu mzdu, skutočná minimálna mzda v hospodárstve bude vždy 0 eur. To je mzda, ktorú poberá človek, ktorý si nenašiel zamestnanie, lebo politici to v honbe za voličskými hlasmi prehnali. Neúmerne zvýšili hranicu, pod ktorú je ľudom zakázané pracovať.
To však nie je jediný nezamýšľaný dôsledok tejto populistickej politiky. Už menej sa hovorí o umelej nivelizácii miezd vo firmách. To znamená, že sa strácajú rozdiely medzi rôzne výkonnými zamestnancami v jednej firme.
Alebo o tom, ako sa zhoršujú možnosti odmeňovať zamestnancov formou finančných stimulov na základe ich odvedenej práce. Mzda sa totiž zvyšuje všetkým, rovnako a rýchlo – bez ohľadu na to, či a o čo sa snažia.
Ak má politik pocit, že sa krajine darí a chcel by naozaj pomôcť ľudom, ktorí majú najnižšie mzdy, tak existuje jednoduché riešenie. Znížiť vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Zaviesť odpočítateľnú položku na sociálne odvody, čo zvýši čisté mzdy ľudom s nízkymi mzdami a zároveň zníži mzdové náklady pre malých zamestnávateľov.
Výhovorka, že vo verejnej kase nie sú peniaze, neobstojí. Posledné roky má rozpočet každý rok oproti predpokladom o viac ako miliardu navyše. Ale vládnuci politici idú presne opačným smerom. Kým človek pracujúci za minimálnu mzdu v roku 2015 zaplatil na daniach a odvodoch 29 percent, budúci rok pri plánovanej minimálnej mzde zaplatí viac ako 40 percent.
Pôvodne vyšlo na sme.sk