Mzdy učiteľov – kríza ako príležitosť?

Mzdy učiteľov sú témou každý rok. Tentoraz je to však iné. Okrem interných argumentov o stave školstva hrá dôležitú rolu aj externý vývoj. A to predovšetkým vývoj dvoch faktorov: rastúca inflácia a vysoký deficit verejných financií. Ten prvý znamená, že aj napriek miernemu zvyšovaniu miezd učiteľov ich reálna hodnota tento rok pravdepodobne poklesne. To sa však netýka len učiteľov.

Priemerná reálna mzda (po odpočítaní inflácie) má vzrásť tento rok o 0,6 percenta, čo znamená, že veľkej časti zamestnancov reálny príjem poklesne (inflácia na Slovensku totiž už dnes presahuje osem percent). Inflácia je škodlivá, znižuje hodnotu úspor aj príjmov všetkým. Verejná správa nemôže platy meniť ad hoc po správe štatistického úradu o aktuálnej úrovni inflácie. A to predovšetkým v čase ekonomických problémov. A tým sa dostávame k druhému faktoru. Tento rok sa odhaduje deficit vo výške piatich miliárd eur. To je približne trikrát rozpočet základného školstva. Inými slovami, štátna kasa je vybrakovaná.

Ministerstvo školstva však môže zobrať túto krízu ako príležitosť. Keď objektívne nie sú financie na drahé, plošné zvyšovanie miezd, čo tak si spraviť domácu úlohu a prijať množstvo opatrení smerom k učiteľom, ktoré sú menej finančne náročné, ale dlhodobo sa odkladali? Nízko visiaceho ovocia, ktoré môže reálne pomôcť učiteľom v najhorších podmienkach, je tu viac než dosť.

Na Slovensku máme jednu tabuľku platov pre učiteľov učiacich v Bratislave aj v Sabinove. Nemusíte mať doktorát z ekonómie, aby ste vedeli, že náklady na život v týchto mestách sú diametrálne odlišné. Túto odlišnosť zohľadňuje trh práce súkromných zamestnávateľov rozdielmi v mzdách. Tabuľky verejných zamestnancov vrátane učiteľov toto ignorujú. Výsledkom je, že v Bratislavskom kraji zarábajú učitelia približne 87 percent z miestnej priemernej mzdy, pričom v Prešovskom kraji je to 138 percent.

Mzdy učiteľov v Prešovskom kraji sú dokonca aj nominálne o niečo vyššie ako v Bratislave. Dôvodom je, že v Bratislavskom kraji je výrazne menej učiteľov, ktorí sú v najvyššej platovej tarife. Tento fakt by mohol analytikov hodnoty za peniaze motivovať k preskúmaniu, či a o koľko sú školy na východe Slovenska s relatívne a absolútne lepšie platenými učiteľmi lepšie než tie na západe.

V každom prípade, tento stav spôsobuje nerovnováhu na učiteľskom trhu práce. Dopyt po práci učiteľov v Bratislavskom kraji výrazne prevyšuje ponuku pracovných síl a opačná situácia je v Prešovskom kraji. Riešením nie je plošné zvyšovanie miezd učiteľov. Riešením je zavedenie nejakej mzdovej diferenciácie medzi rôzne drahými regiónmi, napríklad vo forme príspevku na bývanie, ako majú policajti. Samotná SaS mala toto opatrenie vo svojom volebnom programe.

Ďalším problémom sú relatívne nízke mzdy začínajúcich učiteľov, a to znova predovšetkým v drahších regiónoch. Začínajúci učiteľ v Bratislave aj v Sabinove dostane približne 1000 eur mesačne. Pričom nástupný plat predavača v Bratislave je 1100 eur a v Sabinove 890 eur. Začínajúci učiteľ tak v Bratislave dostane o sto eur menej ako jeho priateľ za kasou, zatiaľ čo v Sabinove o 110 eur viac. Znova, začínajúcim učiteľom nijako výrazne nepomôže drahé plošné zvýšenie platov. Pomôže im zvýšenie zamerané na začínajúcich učiteľov s dôrazom na tých z drahých regiónov.

Zmeny by si zaslúžilo aj nastavenie odmeňovania podľa pridanej hodnoty učiteľov. V dnešnom systéme sa odmeňuje hlavne splnenie formálnych náležitostí vo forme atestácie alebo počet rokov strávených za katedrou. Pričom tieto faktory vôbec nemusia korelovať s kvalitou a hodnotou učiteľa. Tento systém napríklad nijako nezohľadňuje predmety, ktoré učitelia učia. A tak rovnaký plat musí riaditeľ ponúknuť dejepisárovi aj informatikovi. Dáta z trhu práce však ukazujú, že tých prvých je dostatok a druhých školy nemôžu zohnať.

Riešením je znížiť váhu, ktorú hrajú rigidné tabuľky pri odmeňovaní učiteľov, a vniesť do systému viac možností pre riaditeľov diferencovať mzdy podľa kvality a hodnoty učiteľov pre školu. To samo osebe samozrejme nestačí. Spolu s tým treba otvoriť vzdelávací trh a dať čo najviac možností rodičom a žiakom, čo vytvorí tlak na kvalitu u poskytovateľov. Napríklad vytvorením nového typu autonómnych škôl podľa vzoru zo zahraničia alebo úplne nového paralelného vzdelávacieho systému vo forme Eduvolúcie.

Učiteľov však netrápia len ich mzdy. V roku 2021 sa uskutočnil prieskum Teacher Wellbeing Index Slovakia, ktorý sleduje najčastejšie zdroje stresu učiteľov. Na treťom mieste najstresovejších faktorov sa umiestnilo „vedenie pedagogickej dokumentácie a administratíva“. Ministerstvo deklaruje, že robí kroky k zníženiu byrokracie, ktorej sú vystavení učitelia, ale očividne je stále kde sekať.

Toto všetko sú zmeny a opatrenia, ktoré sa dajú prijať alebo na nich začať pracovať bez toho, aby ministerstvo školstva potrebovalo nájsť v rozpočte stovky miliónov eur na drahé plošné zvyšovanie platov učiteľov. A zároveň sú to opatrenia, ktoré pomôžu mnohým učiteľom, ktorí to objektívne najviac potrebujú, čo zvyšuje šancu na rast kvality vzdelávania. Lebo to je ultimátny cieľ školstva – kvalitné vzdelávanie našich detí. Nie práca a pláca učiteľov – to sú len prostriedky, ako to dosiahnuť. Na to sa pri diskusiách niekedy zabúda.

Komentár Denník N, 23.3.2022