Nákladom inflácie diplomov je export mozgov

Na Slovensku máme problém s odchodom najšikovnejších mladých ľudí na zahraničné vysoké školy. Ak chceme tento problém riešiť, musíme poznať jeho príčiny. A tie môžeme spoznať, len ak pochopíme, ako funguje vysoké školstvo a čo je jeho skutočná pridaná hodnota.

Tradičná predstava je, že na vysokej škole sa človek naučí užitočné veci, tie zvýšia jeho ľudský kapitál a to mu zabezpečí lepšie zamestnanie na trhu práce. Táto predstava môže do značnej miery popisovať to, čo sa deje pri odboroch ako medicína, IT alebo strojárstvo.

Na vysokých školách však máme viac ako polovicu študentov, ktorí sa vzdelávajú v odboroch, kde uplatniteľnosť nie je taká zrejmá. Trh práce nedokáže vygenerovať atraktívne odmeňovanú prácu, kde môžu uplatniť svoje 5 ročné vzdelanie všetci absolventi humanitných odborov, sociálnej práce, filozofie, sociológie, histórie, mediálneho štúdia a podobne.

Pri týchto absolventoch nie je vysoká škola ani tak o vedomostiach, ale skôr o tituloch. Teda menej o ľudskom kapitále a viac o signalizovaní. To znamená, že vysoké školy slúžia ako výberové sito, ktoré oddeľuje ľudí, ktorí majú dobré predispozície byť kvalitnými zamestnancami (inteligencia, pracovitosť, konformita), od tých, ktorí tieto predispozície nemajú. Tí prví zvyknú preskočiť všetky horiace kruhy a dokončiť vysokú školu. Ti druhí nie.

Počas posledných 10 rokov však začínajú slovenské vysoké školy zlyhávať aj v tejto signalizačnej úlohe. Dôvodom je, že museli zväčšiť oká vo výberovom site. Za poslednú dekádu sa zvýšil podiel mladých ľudí s titulmi z 20 % na 40 %. Táto inflácia diplomov devalvovala ich hodnotu. Vidíme to už aj na číslach. Pred 10 rokmi zarábal človek s titulom o 60 % viac ako človek bez neho. V roku 2020 to bolo už len 47 %.

Toto však nie sú jediné náklady inflácie diplomov. Šikovní mladí ľudia budú vždy hľadať spôsoby, ako sa odlíšiť na trhu práce. Ako signalizovať svoje kvality. V zahraničí je bežné, že študujú dlhšie a získavajú okrem bakalárskeho titulu aj magisterský. Toto u nás nefunguje, tu všetci od začiatku absolvujú aj II. stupeň vysokoškolského vzdelania. Druhý spôsob, ako reagujú študenti v zahraničí, je vyberať si kvalitnejšie školy s vysokou reputáciou, kam sa slabší študenti nedostanú.

Toto sa na Slovensku nestalo z dôvodu, že v rovnakom čase, keď rástol podiel mladých ľudí s diplomami, výrazne klesal absolútny počet ľudí v kohorte 19-ročných. Kapacity vysokých škôl sa však nemenili. Výsledkom je, že v roku 2010 bol podiel prihlásených záujemcov o vysokoškolské štúdium o 27 % vyšší ako naplánované kapacity škôl. V roku 2020 sa situácia radikálne zmenila, počet voľných miest bol o 20 % vyšší ako počet uchádzačov. To spôsobilo, že vysoké školy sa museli začať biť o študentov. V prostredí bezplatného vzdelávania sa to dá najľahšie znižovaním náročnosti prijatia a samotného štúdia. Pred dekádou robila polovica záujemcov o štúdium na vysokej škole prijímacie skúšky. V roku 2020 to už bola len štvrtina. A to hlavne na odbory, ako je spomínaná medicína.

Čo teda začali robiť šikovní mladí ľudia na Slovensku, keď sa potrebovali odlíšiť a získať kvalitnejšiu pečiatku na čelo? Začali sa obzerať po zahraničí. A vďaka nášmu západnému susedovi s podobným jazykom a s párom kvalitných vysokých škôl, nemuseli dlho hľadať. Za poslednú dekádu vrástol podiel študentov v zahraničí z 12,8 % na 20 %.

Ak teda chceme riešiť export kvalitných mozgov do zahraničia, musíme pochopiť, že hlavnou príčinou, o ktorej sa nehovorí, je inflácia diplomov na Slovensku. Problém nie je ani tak pokles kvality slovenských univerzít, ale pokles schopností priemerných absolventov univerzít na Slovensku. Inými slovami pokles signalizačnej hodnoty titulu. Alebo ešte inak, korene problému odlivu mozgov zo Slovenska môžeme datovať k záväzku EÚ zvýšiť podiel mladých ľudí s titulmi na 40%. Učebnicový príklad nezamýšľaných dôsledkov.

Čo s tým? Na začiatok by štát mal ísť príkladom a eliminovať požiadavky na vysokoškolský diplom všade vo verejnej správe, kde sa to len trochu dá a spolu s tým aj naviazanie tarifných platov na stupeň dooknčeného vzdelania. Ale dá sa robiť oveľa viac, napríklad zrušiť mnohé regulačné požiadavky na rôzne profesie, ktoré v minulosti nevyžadovali vysokú školu a fungovali. Napríklad mnohé pozície sestier v nemocnicach.

.Týždeň, 1.5.2022