Návod pre ministerstvo školstva: ako pomôcť ukrajinským deťom na Slovensku

S vojnou za hranicami neprichádzajú len zlé správy, ale aj utekajúci ľudia. Drvivá väčšina z nich sú ukrajinské deti a ženy. To znamená, že na Slovensku pribudnú desaťtisíce detí, ktoré tu budú hľadať vzdelávanie od materských škôlok až po stredné školy.

Tieto deti sa nerozdelia rovnomerne po celom Slovensku, ale úplne prirodzene sa budú zdržiavať vo veľkých mestách, predovšetkým v Bratislave. To sú zároveň oblasti, kde je chronický nedostatok priestorovej a personálnej kapacity vzdelávacích inštitúcií najmä pre mladšie deti. Ako tento problém riešiť?

Existujú v zásade dva spôsoby. Prvým je, že úradníci na ministerstve školstva si zdvojnásobia dodávky kávy, naplnia si kalendár extra poradami a začnú riešiť logisticko-manažérske problémy vzniknutej situácie. Ak sme sa počas posledných dvoch rokov niečo naučili, tak to, že plánovanie z centra v dobrých časoch nefunguje a v zlých časoch funguje katastrofálne. Od dodávok ochranných pomôcok cez testovanie až po momentálnu situáciu na hraniciach štát vždy zachraňovala individuálna iniciatíva a samosprávy. Štát sa jednoducho nemôže hrať na Amazon, keď má papierový informačný systém.

Druhým spôsobom, ako môže ministerstvo riešiť súčasný problém, je maximalizovať schopnosti iniciatív zdola. Nato sú potrebné dva jednoduché kroky: po prvé, odstrániť prekážky, po druhé, nakúpiť výsledky. Rozmeňme si to na drobné.

Založiť dnes škôlku alebo školu je proces na roky, počas ktorého musíte preskakovať ohnivé kruhy regulácií a zároveň žonglovať s množstvom administratívy a byrokracie. A veľkosť tohto problému časom rastie na všetkých frontoch: od podrobných požiadaviek na vybavenie a usporiadanie či na prehnanú odbornú spôsobilosť cez nákladné personálne vybavenie a podiely rôznych detí až po rozsiahlu byrokraciu a dokumentáciu. Čo by sme teraz dali za to, keby sme tu mali inštitút paralelných autonómnych škôl alebo dokonca celého paralelného systému ako Eduvolúcia, ktoré by boli flexibilnejšie a nezaťažené všetkým vyššie opísaným.

Samozrejme, nikomu sa teraz nepodarí v priebehu pár mesiacov postaviť vo veľkých mestách desiatky nových škôlok a škôl. Tu nie sme v Číne. Ale ľudia od pracovného stola by neverili, čo sú schopní dokázať ľudia v teréne, keď musia (lebo tie deti sú tu) a môžu (nebudú existovať umelé prekážky). V každom meste je viacero objektov, ako napríklad centrá voľného času, materské centrá, ZUŠ, centrá seniorov či kultúrne centrá, ktoré sa dajú relatívne rýchlo a lacno prerobiť na vzdelávacie inštitúcie. Stačí sa pozrieť, čo v priebehu pár dní dokázal jeden súkromný developer s kancelárskymi priestormi v Žiline.

A tým sa dostávame k ďalšiemu kroku. Štát by nemal manažovať a koordinovať, ale nakupovať výsledky. Teda nakupovať vzdelávanie pre ukrajinské deti. Znova musím zopakovať povzdych, čo by sme dali za to, keby sme teraz mali k dispozícii fungujúci systém vzdelávacích poukazov, ktoré by stačilo rozdať ukrajinským deťom. Vzdychať ako ja by však nemali úradníci na ministerstve školstva, ale okamžite by na takom niečom mali začať pracovať. Zo začiatku pokojne aj v papierovej forme a neskôr si viem predstaviť platformu, kde bude mať každé ukrajinské dieťa svoj účet aj s kreditom. A ak by chcel štát vstúpiť do 21. storočia, platforma by aj ukrajinským rodičom umožňovala hodnotiť výkony vzdelávacích inštitúcií, kam posielajú svoje deti a s nimi aj verejné peniaze.

Viem si predstaviť, ako by realizácia týchto dvoch krokov aktivizovala aj množstvo matiek, ktoré utekajú s deťmi z Ukrajiny. Nejaká časť z nich určite na Ukrajine pracovala ako učiteľky, vychovávateľky alebo riadili školu. Tento ľudský kapitál je momentálne zamrznutý. Prečo by spolu s aktívnymi jednotlivcami na Slovensku (napríklad študentmi na pedagogických fakultách) nedokázali založiť najskôr menšie vzdelávacie komunity, z ktorých sa neskôr môžu stať regulárne škôlky a školy? V skutočnosti sa také niečo už deje a komunity vznikajú. Len je to v malom, a to z dvoch dôvodov. Iniciatívy musia ostať pod radarom oficiálnych regulátorov a financuje to celé dobrovoľná zbierka cez crowdfunding. Štátni úradníci by teraz mali robiť všetko pre to, aby tieto dve prekážky odstránili. Teda deregulovať systém a nakupovať výsledky. Do toho.

Denník E, 1.4.2022