Neposúvajme horúci zemiak ďalej

V podnikateľskom sektore prebieha boj o život. Titulky novín zapĺňajú odkazy zamestnávateľov o tom, že vládny balíček je nedostatočný. Pochopiteľne – asi v žiadnom štáte nevystúpili zamestnávatelia na tlačovej besede s tým, že: „už stačí, už netreba viac!“ 

Na jednej strane je to pochopiteľné. Nech bude štátna pomoc akákoľvek grandiózna, aj tak ostane ekonomika posiata mŕtvymi a zomierajúcimi podnikmi. Na strane druhej, aj štátny rozpočet má začiatok a koniec – a ten koniec nemusí byť v úplnom nedohľadne. 

Preto sa niektoré opatrenia snažia byť šalamúnske. Aj pomôcť, aj pošetriť napnutý rozpočet. Problémom však je, že rýchle, lacné a fungujúce riešenie sa hľadá ťažko. A tak mnohé opatrenia sú len posúvaním horúceho zemiaku do rúk, ktorých majiteľ zatiaľ veľmi nekričal.

Uveďme len dva príklady. Prvým je nútené odpúšťanie komerčných nájmov, s ktorými vláda už niekoľko dní koketuje. Druhým je chystané prenesenie zodpovednosti za nespotrebovanú elektrinu na dodávateľa, ktoré je medzi siedmimi čerstvými požiadavkami zamestnávateľov. 

V oboch prípadoch príde k preneseniu (v prípade nájmov len čiastočnému) nákladov na prenajímateľa, resp. dodávateľa. Ako keby sa predpokladalo, že nájomca, či spotrebiteľ elektriny sú na tom automaticky horšie, ako prenajímateľ, či dodávateľ. To ale samozrejme nevieme – takýmto rozhodnutiam o „pomoci“ nepredchádzajú prakticky žiadne analýzy dopadov. A aj keby, nevieme, či by sa ich úlohy po zavedení týchto opatrení nevymenili. V prípade prenájmov by „len“ hrozili problémy so splácaním úverov majiteľmi nehnuteľností. V prípade energetiky sa môže narušiť delikátny reťazec vzťahov odberateľ-dodávateľ-distribútor-producent s dnes ťažko odhadnuteľnými následkami.

Aké je rozumnejšie riešenie? Po prvé, nechať to na vzájomnú dohodu. Zmluvné strany najlepšie vedia, aká je ich situácia a podľa nej môžu prehodnotiť kontrakt. Každému v tejto krajine je už v tomto momente jasné, že „business as usual“ skončil a podmienky sa budú musieť prehodnocovať. Masový bankrot zákazníkov nie je ani v záujme prenajímateľov, ani dodávateľov.

Po druhé, tam, kde treba pomôcť nad rámec takýchto dobrovoľných dohôd, nech zasiahne transparentne štátny rozpočet. Ukrývanie skutočných nákladov a presúvanie strát nie je dobrá stratégia. Generuje trhliny v zmluvných vzťahoch. Odháňa potenciálnych investorov od daného sektora. Tieto trhliny môžu v systéme rezonovať následne dlhé roky.