ŠTÁT NIE JE NAJHORŠÍ MANAŽÉR, ALE NESMIE STRETNÚŤ KONKURENCIU (Trend)

Radovan Ďurana komentoval pre HN pôsobenie štátnych podnikov. 1.2.2018 

Štát svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje fungovanie úradov, podnikateľov aj bežný život ľudí. No rozhoduje aj o tom, kto a ako bude riadiť majetok štátu a ako sa ten bude ďalej zhodnocovať. O hospodárení štátnych podnikov sa bežne nehovorí, verejnosť sa základné detaily dozvedá zväčša v súvislosti s nejakou kauzou. TREND sa preto spolu so spoločnosťou Finstat pozrel na to, ako štát manažuje posledné roky svoje najvýznamnejšie podniky. Výsledky 30 podnikov ukazujú, že dobré manažovanie často nie je prioritou

Vaša otázka nespĺňa potrebné náležitosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, preto nie sme povinní vám odpovedať, reagovali z kancelárie generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. TREND im poslal jednoduchú otázku, prečo sa firme dlhodobo nedarí zlepšiť hospodárenie a znížiť dlh. Cargu redakcia neposlala otázku náhodou. Ide dlhodobo o jeden z problematických štátnych podnikov. Aj keď sa podarilo posledné dva roky firmu po hlbokých stratách dostať do zisku, jej zadlženie je stále nadpriemerné nielen voči slovenskému štandardu, ale aj ďalším štátnym podnikom.

No ani odpoveď Carga nie je náhodná. Štátne podniky skôr neochotne zverejňujú podrobnosti o svojom hospodárení, odpovedajú na infožiadosti či otázky, aké pravidlá majú pre výber zamestnancov. Odhalila to posledná analýza Transparency International Slovensko (TIS). Keď v roku 2015 skúmali transparentnosť v spomínaných oblastiach pri 81 nielen štátnych, ale aj stopercentne vlastnených podnikoch samospráv, hodnotením prešlo len 40 percent spoločností.

Dlhodobé hospodárenie štátnych podnikov pritom nie je až také zlé. Aj keď nedokážu konkurencii čeliť tak zručne ako súkromné podniky. Platí to minimálne pri tridsiatke najvýznamnejších firiem, na ktoré svoju analýzu sústredil TREND v spolupráci so spoločnosťou Finstat. Aktíva, teda majetok týchto firiem, od roku 2009 v zásade rástli. A aj keď sumárne sa to o ziskovosti už povedať nedá, minimálne sa podarilo skresať počet stratových firiem z pôvodnej polovice na každú tretiu.

Slovenské blue chipsy

Analýza cielila na najvýznamnejšie štátne podniky - či už veľkosťou, ziskom, zamestnanosťou, oblasťou pôsobenia, ale aj tie, ktoré sa najčastejšie v minulosti spájali s rôznymi kauzami. Sledované obdobie je ohraničené rokom 2009, odkedy sú na internete dostupnejšie finančné údaje.

Ak sa hodnotí hospodárenie podniku, spravidla sa najskôr pozornosť obráti na jeho aktíva, tržby a zisk. Suma aktív, zjednodušene majetku vybraných 30 štátnych firiem by od roku 2009 neustále rástla, nebyť akcionárskych zmien okolo SPP. Práve zmeny v tomto jedinom podniku spôsobili v roku 2014 viditeľný pokles aktív za celú tridsiatku - o 1,2 miliardy eur. V skratke: Po tom, čo v roku 2013 český Energetický a průmyslový holding (EPH) odkúpil 49-percentný podiel v podnikoch okolo SPP od bývalých nemecko-francúzskych akcionárov, následne ďalší rok štát získal stopercentný podiel v samotnom SPP. No EPH ostala manažérska kontrola vo firmách Eustream, SPP - distribúcia a ďalších. Pre SPP táto operácia znamenala vo výsledku pokles finančného majetku v roku 2014 o 5,4 miliardy eur.

Napriek tomuto vplyvu sa majetok za celú top tridsiatku hýbe približne pri 25 miliardách eur. Aj keď ide o sumu, ktorú by tromfol ktokoľvek z rebríčka 20 najbohatších ľudí sveta, predsa len je to nepredstaviteľný balík. A práve SPP je spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou jeho najhodnotnejšou časťou. Majetok SPP dosiahol ku koncu roka účtovnú hodnotu takmer 3,3 miliardy eur, pri diaľničnej spoločnosti to bolo až 8,7 miliardy eur.

Tržby v poklese

Čo sa týka tržieb celej vzorky, tu je trend opačný ako pri majetku. Zárobky štátnych podnikov v zásade klesajú. Ešte v roku 2009 top štátne podniky generovali tržby nad piatimi miliardami, ku koncu roka 2016 to už bolo o celú miliardu menej. Na ilustráciu, Sociálnej poisťovni by to stačilo na výplatu všetkých dôchodkov a ďalších dávok na zhruba pol roka.

Optimistickejšie to nevyzerá ani so ziskovosťou. Z posledných ôsmich rokov bol najlepším 2011 a potom 2015. V oboch prípadoch celú vzorku potiahol SPP. ,,Niektoré z firiem boli počas celého sledovaného obdobia v strate. Napríklad Železničná spoločnosť Slovensko či Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Naopak, počas celého obdobia boli každoročne v zisku napríklad Transpetrol a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť," konštatuje Monika Ondrušeková, finančná analytička spoločnosti FinStat.

Podľa dát z roku 2016 bola väčšina sledovaných štátnych firiem zisková.

Len zisk nestačí

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že hodnotenie situácie v podniku len podľa zisku nemusí poskytnúť reálny obraz. Niekedy napríklad musí podnik štátu odviesť vopred stanovenú takzvanú superdividendu, ktorá sa odvádza zo zisku. Tak to bolo v minulosti napríklad pri SPP. Ziskovosť štátnych podnikov to zvýši, ale môže ísť o umelý výsledok. Ďalšie firmy zasa štát musia určitou sumou podporovať napríklad cez osobitný odvod ako v prípade Lesov SR.

,,Je jasné, že sa darí podnikom v oblasti, kde má štát monopolné postavenie a de facto si sám určuje ceny za služby. Či sa už bavíme o SPP, SEPS-e alebo Tipose. No problémy s manažovaním podnikov v rukách štátu sa ukazujú na trhoch, kde čelia konkurencii," hovorí R. Ďurana. Príkladom je práve Železničná spoločnosť Cargo, ale aj Slovenská pošta, ktorá začala strácať svoje pozície po liberalizácii trhu s poštovými zásielkami.

Podľa neho zároveň nie je jasné, prečo vrátane monopolov klesli týmto tridsiatim vybraným firmám tržby v priemere o dvadsať percent a či rast celkovej zadlženosti nemôže byť len známkou toho, že sa zisk z firiem vyberá vo forme dividend a neostávajú vlastné zdroje na investície.

Hodnotiť štátne podniky napríklad len podľa ziskovosti nepovažuje za správne ani Michal Piško z TIS. Vysvetľuje to tým, že podstatou niektorých štátnych obchodných spoločností nemusí byť produkovanie zisku. Iné zase majú na trhu monopol, a tak je prirodzené, že ich hospodárske výsledky to ovplyvňuje. Minister hospodárstva za Smer Peter Žiga na otázku TRENDU, ako podľa neho štát manažuje svoje podniky, reagoval, že ,,už za jednofarebnej vlády Smeru sme presadzovali myšlienku, že štát by mal viac vstupovať do prirodzených monopolov a zvyšovať v nich svoj podiel. Pokiaľ sa to deje transparentne a manažéri sa správajú zodpovedne, neplatí otrepaná floskula, že štát nie je dobrý vlastník." Ako príklad uviedol návrat Transpetrolu do rúk štátu či už aj spomínané získanie matky Slovenského plynárenského priemyslu.

Lepšie ako trh

Ako teda vyzerajú ďalšie hodnotiace ukazovatele? Často používaným je zisková marža. Ide o pomer medzi tržbami a ziskom a vyjadruje, koľko percent z tržieb firma premenila na čistý zisk. ,,Priemerná hodnota tohto ukazovateľa v celom hospodárstve je približne tri percentá. Celková zisková marža štátnych podnikov bola počas celého sledovaného obdobia nad priemerom Slovenska. Aj v tomto prípade bol viditeľný vplyv SPP. Ak by sme ho nezapočítali do celkovej marže, hodnoty by boli výrazne nižšie a viac by korešpondovali s priemerom Slovenska," hodnotí M. Ondrušeková.

No neboli to plynári, kto dokázal najviac zarobiť na svojich tržbách. Najvyššie ziskové marže má dlhodobo Slovenská konsolidačná, ktorá spravuje nekvalitné pohľadávky, napríklad po reštrukturalizácii bánk. Naopak, medzi firmy s najnižšou maržou patrí spoločnosť MH Invest, ktorá pripravuje strategické priemyselné parky.

Táto firma patrí zároveň podľa analýzy Finstat k tým s najvyššou zadlženosťou. Celková zadlženosť vyjadruje, do akej miery spoločnosť financuje svoje aktíva z cudzích zdrojov, napríklad bankových úverov. Popri MH Investe je najzadlženejšou firmou štátna lotériová firma Tipos. ,,Avšak táto zadlženosť je stále pomerne nízka v porovnaní s ostatnými firmami v celom hospodárstve, kde sa celková zadlženosť pohybuje okolo 60 percent," konštatuje M. Ondrušeková.

Tlak na prezamestnanosť

M. Ďurana upozorňuje, že aj keď všeobecne ukazovatele nejakého podniku môžu vyzerať dobre, je otázne, či sa z nich dajú vyčítať skryté nástrahy. Napríklad nedostatočné investície. Ako problém tiež vníma, že tunajšie štátne podniky musia plniť popri svojej hlavnej úlohe aj akúsi sociálnu funkciu. Či už ide o Slovenskú poštu, železnice, ale aj napríklad SPP, všetky ponúkajú priestor na zvýšenie efektívnosti v oblasti ľudských zdrojov. No tieto podniky musia plniť politickú objednávku na vysokú zamestnanosť.

Potvrdilo sa to opakovane práve pri spomínanej pošte. V rokoch 2015 a 2016, keď ju viedol terajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker, sa slovo prepúšťanie médiami prehnalo opakovane. Hovorilo sa dokonca o dvoch tisíckach ľudí. Vo firme ich spolu vtedy pracovalo zhruba 14-tisíc. No k žiadnemu hromadnému prepúšťaniu nakoniec nedošlo. Podľa M. Piška je dôležité sledovať napríklad to, aké si firma stanoví plány, ako ich plní a aké odmeny za to štátni manažéri zoberú. Práve tieto informácie by mali firmy zverejňovať a TIS to každé tri roky analyzuje. Slovenské verejné firmy boli za rok 2015 transparentné len na 38 percent. Najtransparentnejšou firmou v rebríčku TIS boli Lesy SR.

Kľúčové dokumenty o hospodárení slovenských verejných firiem tiež na ich internetových stránkach chýbajú. Výročnú správu pravidelne zverejňovalo na webe len sedem z desiatich, výkaz ziskov a strát a súvahu len dve tretiny. A napríklad etický kódex malo len 12 percent slovenských verejných firiem a v porovnávanej vzorke zahraničných firiem to bolo okolo 90 percent.

Práve prijatie pravidiel považuje M. Piško za dôležité. ,,Ak totiž dobrý manažér prijme dobré pravidlá, tie limitujú aj jeho nástupcu," dodáva.

Ako pozitívny príklad spomína Slovenskú poštu, ktorá si ešte pod vedením T. Druckera nechala urobiť v TIS protikorupčný audit. Odborníci identifikovali riziká v ôsmich oblastiach a navrhli opatrenia. Pošta ich takmer všetky implementovala.

Politika pred manažovaním

M. Piško upozorňuje aj na ďalší problém, ktorým je politizácia manažmentov štátnych firiem. Z analýzy TIS vyplynulo, že za prvých dvanásť mesiacov po parlamentných voľbách sa v priemere vymenia takmer dve tretiny manažérskych postov v štátnych firmách. Spomedzi štyroch vlád od roku 2002 obmieňala najintenzívnejšie manažmenty vláda Ivety Radičovej. V štyridsaťpäťke významných štátnych firmách vymenila z 375 manažérov takmer 280, čo sú takmer traja zo štyroch. Druhá Ficova vláda, ktorá nastúpila v roku 2012, na tom bola lepšie. Poslednú z roku 2016 ešte nehodnotili.

Fakt, že hodnotenie topmanažérov štátnych firiem má iné ako komerčné pravidlá, naznačuje aj ich odmeňovanie. Najvyššie odmeny, teda peniaze nad rámec bežného platu, členom orgánov vypláca dlhodobo trojica menej výrazných firiem - Trans petrol, Slovenská konsolidačná a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť. Za rok 2016 to bolo v rozmedzí súm od 265- do 285-tisíc eur. Počet členov predstavenstva a dozornej rady dokopy sa pohybuje niekde okolo desiatky. V priemere si tak každý člen príde na niekoľko desiatok tisíc eur. V prvej desiatke najvyššie vyplatených odmien je aj niekoľko štátnych zdravotníckych zariadení, uzatvára ju Tipos. Vo všetkých prípadoch dokopy odmeny za rok 2016 presiahli hranicu 100-tisíc eur.

Ako to zmeniť

Dobrou správou je, že pohľad na hospodárenie štátu sa začína meniť. Aspoň v niektorých oblastiach. Ministerstvá, ako napríklad pôdohospodárstva, už zriaďujú samostatné analytické útvary v súlade s projektom Hodnoty za peniaze. Ministerka Gabriela Matečná (SNS) si od toho sľubuje zefektívnenie nielen fungovania rezortu, ale aj jeho pridružených organizácií. Pod jej patronát patrí napríklad aj podnik Lesy SR. ,,Ak chceme pracovať efektívne, rýchlo a s vysokou mierou kontroly, bez moderných technológií to nepôjde," konštatuje G. Matečná na margo prio rity rezortu v oblasti IT technológií. Minister dopravy Arpád Érsek za Most-Híd zas ako pozitívny príklad spomína Slovenskú poštu a podniky v železničnej doprave. Pošta sa podľa neho opakovane inšpiruje dobrými príkladmi z cudziny a železniciam (ZSSK) sa podarilo komerčné IC vlaky dostať do zisku, čo sa podľa ministra nepodarilo ani súkromnému konkurentovi. V oboch prípadoch hovorí o spojení ,,potenciálu" a ,,efektívneho manažmentu". Práve ten stál podľa Á. Érseka aj za doterajšími problémami NDS, kde sa v predošlom volebnom období vymenili štyria riaditelia.

Fakt, že sa veci posúvajú, ukazuje aj extrémny prípad, ktorému pomohla neziskovka TIS. Ich analýza odhalila, že len 20 percent štátnych firiem sprístupnilo svoje informácie po infožiadostiach. Podľa M. Piška využívali na zamietanie nejasné znenie infozákona. TIS preto žalovala štyri firmy v rôznych kútoch Slovenska a prvý rozsudok vyriekol len nedávno Krajský súd v Bratislave, ktorý dal TIS za pravdu v spore so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou. Označil ju za firmu s plnou informačnou povinnosťou. Výsledkom je, že podobne ako iné verejné inštitúcie musí žiadateľom sprístupniť nielen informácie o využívaní verejných financií, ale aj omnoho širšie údaje o svojej činnosti. Treba preto už len vyčkať, kým odpovedí typu ,,vaša otázka nespĺňa náležitosti podľa infozákona, preto nie sme povinní vám odpovedať" bude čoraz menej.

----

Výsledky radia Tipos k najlepším. Na titul top štátnej firmy to nestačí Ak by sa mal manažment firmy posudzovať len podľa hospodárskych výsledkov, top spoločnosťou v stopercentnom vlastníctve štátu by sa stal Tipos - Národná lotériová spoločnosť. Každoročne jej rastú tržby a klesá zadlženosť.

V roku 2016 dosiahli tržby 431 miliónov eur, zisk bol takmer desať miliónov. Tipos síce patrí medzi najviac zadlžené firmy, stále je to však menej ako priemer trhu a záväzky sa firme darí znižovať.

Dobré hospodárske výsledky sú podmienené nepochybne segmentom, v ktorom podniká. Ovplyvňuje ich aj skutočnosť, že Tipos má na trhu monopol v oblasti hazardných hier prevádzkovaných na internete. ,,Či dôjde, alebo nie k liberalizácii internetových hier, je otázka na politikov - za nás len môžem povedať, že naša spoločnosť nepôsobí len v oblasti štátneho monopolu, ale pohybuje sa aj v trhovom prostredí, kde je trendsetterom napríklad v oblasti okamžitých lotérií," povedal pre TREND generálny riaditeľ Tiposu Ján Barczi.

Oblasť hazardných hier nie je na európskej úrovni jednotne regulovaná. Čo sa týka online hier, v EÚ rastie tlak na vytvorenie spoločnej právnej úpravy a liberalizáciu tak, aby ich mohli prevádzkovať viaceré subjekty. (Na Slovensku aj Fortuna, ktorá patrí Pente rovnako ako vydavateľ TRENDU - NMH, pozn. TREND.) Podľa J. Barcziho si treba uvedomiť aj vývoj monopolu na internetové hry v našich podmienkach. ,,Pri jeho zavedení boli internetové hry ešte v plienkach, za posledné roky však došlo k extrémne rýchlemu rozvoju a dnes sa internet stáva jednou z kľúčových platforiem pre oblasť hazardu," zdôraznil.

Odvod do rozpočtu

Tipos odvádza do štátneho rozpočtu špeciálny odvod z lotériových a stávkových hier. Za vlaňajšok je to suma 40,5 milióna eur. Štátna politika v tejto oblasti čelila kritike, že peniaze nesmerujú napríklad na liečbu ľudí závislých od hazardu a nie sú v rozpočte účelovo viazané na tento účel. Riaditeľ Tiposu argumentuje, že už dnes sa z toho zabezpečuje prevažne vykonávanie verejnoprospešných služieb a podpora športu. ,,Významnú časť zdrojov financovania športu zo štátneho rozpočtu tvoria práve tieto odvody - v tomto roku je to 75 percent z výšky odvodov z lotériových hier a v roku 2019 to má byť už 100 percent," konštatuje. Dodáva, že Tipos každoročne finančne prispieva aj na protipovodňové opatrenia vyše dvoma miliónmi eur.

V transparentnosti na chvoste

Len hospodárske výsledky na posudzovanie dobrého manažmentu štátnej firmy nestačia, podľa mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) sú dôležité aj iné kritériá. Napríklad otvorenosť a ochota podrobiť sa verejnej kontrole. V rebríčku transparentnosti 81 verejných firiem, ktorý TIS naposledy robila za rok 2015, sa Tipos prepadol.

V už aj málo transparentných verejných firmách v porovnaní so zahraničím dosiahol Tipos podpriemerné skóre len niečo okolo 30 percent. Organizácia skúmala aj proaktívne zverejňovanie informácií na internetových stránkach firiem, ale tiež ochotu odpovedať na infožiadosti. TIS tiež štátnej lotérii vyčítala absenciu pravidiel pri sponzoringu a podporu schránok. Napríklad hokejového klubu Slovan, ktorý v tom čase ovládala zložitá štruktúra schránkových firiem, pričom bol spájaný s podnikateľom Jurajom Širokým blízkym Smeru-SD. Transparency v roku 2015 zrátala, že len od vstupu do KHL dostal Slovan spolu od troch štátnych firiem - Tiposu, Transpetrolu a Slovenskej pošty minimálne 1,5 milióna eur. Išlo nielen o priame dary, ale aj o reklamné služby či predaj skyboxov. Presnú výšku zistiť nevedeli, lebo štátne firmy nezverejnili všetky zmluvy.

Riaditeľ Tiposu J. Barczi odpovedal na otázku TRENDU, aké kritériá uplatňuje štátna firma pri rozhodovaní o tom, komu poskytne dar, že sú prísne a vyprofilovali sa za dlhé roky pôsobenia a skúseností. ,,Snažíme sa podporovať našich najlepších, ako aj nádejné talenty športu. Sponzoring a podpora športovcov, ale aj klubov a zväzov je integrálnou súčasťou našich CSR aktivít, ktoré realizujeme v podstate od vzniku spoločnosti," uviedol J. Barczi.

Xénia Makarová, Zuzana Petková