Kažimír má problém, zháňa pol miliardy na 10-percentný rast platov vo verejnej správe

Radovan Ďurana reagoval pre Denník N na vplyv navrhovaného zvýšenia platov vo verejnej správe na bilanciu rozpočtov. 13.6.218.

Kým sa na verejnosti diskutovalo o sociálnych balíčkoch, odbory hrozili vláde štrajkom a tá preto súhlasila s rýchlejším rastom platov svojich zamestnancov. Vláda chystá pred voľbami veľké zvyšovanie platov vo verejnej správe. Odborárom ponúkla od januára rast v priemere o 10 percent a tí s tým predbežne súhlasia.

„Posledná verzia návrhu platových taríf a tabuliek už značne zodpovedá aj našim požiadavkám. Myslím si, že v tejto veci sme už veľmi blízko dohody,“ povedala viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová.

Platy majú o 10 percent od januára stúpnuť aj učiteľom, vedcom a výskumníkom, nielen napríklad úradníkom či sociálnym pracovníkom. Učiteľom by sa tak platy pravdepodobne nedvihli od septembra, ale až od nového roka. Vládou ponúknutý 10-percentný rast platov vo verejnej sfére je takmer dvojnásobkom odhadu zvyšovania miezd v celej ekonomike. V budúcom roku by mali platy na Slovensku v priemere rásť bez započítania inflácie o 5 až 6 percent. Po novom by najnižšia tabuľková mzda mala byť 520 eur. Táto suma by mala byť zároveň novou výškou minimálnej mzdy. To predznamenáva, že tripartita, ktorá bude o novej minimálnej mzde rokovať v najbližšom čase, bude len formalita. Zladenie spodnej úrovne platových tabuliek s minimálnou mzdou bolo totiž tiež jedným zo známych cieľov práve končiacich rokovaní vlády a odborov pracovníkov vo verejnej správe.

Hľadá sa miliarda

Pre ministra financií Petra Kažimíra (Smer) bude príprava rozpočtu na rok 2019 zrejme poslednou, neoficiálne už jeho okolie ráta s jeho odchodom za guvernéra NBS ešte pred skončením volebného obdobia. Rozlúčkový rozpočet však Kažimírovi výrazne sťažuje potreba vykryť aj koalíciou dohadované sociálne balíčky, aj peniaze na prudší rast platov. V praxi to znamená nájsť pre budúci rok dokopy približne miliardu eur. Približne polovicu z toho spotrebujú balíčky, zvyšok platy. Ministerstvo nespresnilo, s akou sumou na rast platov pôvodne rátalo a o koľko teraz bude musieť zvýšiť plán výdavkov na budúci rok. „Je pravda, že pre rok 2019 sa očakáva nárast platov na podobnej úrovni ako uvádzate, presná suma však nateraz nie je známa a bude až výsledkom rokovaní o kolektívnom vyjednávaní,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva na otázku o nákladoch na 10-percentné zvýšenie príjmov zamestnancov vo verejnej sfére.

„Kažimír bude mať určite problém zostaviť vyrovnaný rozpočet, otázka je, či to má vôbec za úlohu,“ reaguje na to ekonóm inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Návrh možno podporí aj časť opozície

Návrh, s ktorým odborári súhlasia, upravuje tabuľkové platy pre zamestnancov verejnej správy výrazne nielen v sumách, ale aj v štruktúre. Má sa znížiť počet tarifných tried, zväčší sa diferenciácia podľa odpracovaných rokov. Výsledkom má byť to, že plat sa zvýši každému. Súčasné tabuľky platia už viac ako desať rokov. Podľa aktuálnych tabuliek mnohí ani po 30 odpracovaných rokoch nedosiahli výšku minimálnej mzdy. Plat sa im musí dorovnávať, no výsledkom napríklad je, že rovnaký plat majú mnohí zamestnanci z rôznych platových tried. Nižšiu ako minimálnu mzdu má podľa tabuľky zhruba 28-tisíc zamestnancov, čo je desatina zamestnancov, ktorí sú platení za výkon práce vo verejnom záujme.

„K 1. januáru 2019 a k 1. januáru 2020 máme pripravené veľmi pekné prekvapenie pokiaľ ide o platy vo verejnej a štátnej správe,“ avizoval začiatkom roka už bývalý premiér Robert Fico.

Jeho slová prišli dávno po tom, čo na potrebu zmeny platových tabuliek začali tlačiť odborári. Podpredsedkyňa KOZ Uhlerová hovorí, že ak by to vláda nechcela tento rok riešiť, boli by aj štrajky. Prvý vládny návrh z apríla odborári ešte odmietli. S aktuálnym návrhom problém nemajú, lebo vláda v podstate súhlasila s ich požiadavkami.

Miroslav Beblavý s Jozefom Mihálom (obala Spolu) predložili pred viac ako rokom vlastný návrh, ako zmeniť platové tabuľky.

„Pre mňa je to dôkaz toho, že keď sa na nejaký problém začne tlačiť aj verejne, že to má zmysel aj z opozície. Ja to rád podporím, ale musíme najprv to riešenie vidieť,“ hovorí Beblavý o aktuálnej situácii.

Beblavý hovorí, že zníženie počtu tried musí byť urobené tak, aby nedávalo do jednej platovej triedy ľudí s odlišným stupňom vzdelania a mala by sa v určitej miere zohľadňovať aj prax. Hovorí, že prvý návrh vlády mal v jednej skupine aj maturantov, bakalárov aj magistrov, čo bol určite problém. Dôležité je aj to, aby návrh zabezpečil, že najnižšia mzda bude minimálna nielen v roku 2019, ale aj v ďalších rokoch.

„Určite treba túto krivdu napraviť. Hovoríme aj o tom, že treba priniesť efektivitu do verejnej správy. Máme veľký počet úradníkov, no neprináša to také výsledky,“ hovorí Eduard Heger (OĽaNO). Podľa neho treba na úradoch spraviť personálny audit.

Prečo odborári súhlasia

Keď vláda ukázala nové platové tabuľky odborárom ešte v apríli, navrhla šesť platových tried. Platové stupne, ktoré definovali vek a odpracované roky zamestnancov, sa mali zrušiť. Odborári návrh odmietli, vláda teraz prišla s ďalším riešením. Uhlerová hovorí, že aktuálny vládny návrh spĺňa viaceré požiadavky odborárov. Návrh začína predpokladanou minimálnou mzdou 520 eur, čo žiadali. Zachovať by sa mal aj tradičný nárast miezd po odpracovaných rokoch. Kým doteraz platí, že ľuďom vo verejnej správe automaticky rástla mzda iba do 32 odpracovaných rokov, po novom by to malo byť až do 40 odpracovaných rokov.

„Zároveň sú garantované rozostupy medzi jednotlivými platovými triedami. Doterajší počet tried sa znížil, preto sa musí upraviť aj katalóg pracovných činností,“ hovorí Uhlerová.

Rozostupy medzi platovým stupňami podľa veku určujú približne polpercentný nárast platov za každý odpracovaný rok. Odborári chceli percento, no v tejto požiadavke ustúpili. Uhlerová potvrdila, že debatujú aj o roku 2020. Kolektívna zmluva sa podľa dnešných pravidiel môže uzatvárať na jeden rok, no chystá sa novela zákona, aby sa platy mohli pre verejnú správu dohodnúť aj na viac rokov. Uhlerová hovorí, že ak to prejde, môžu podpísať kolektívnu zmluvu, ktorá bude rátať s 10-percentným rastom platov aj v roku 2020. Zároveň platí, že namiesto štyroch platových tabuliek by mali byť iba dve. Jedna základná platová tabuľka by mala platiť nielen pre zamestnancov ministerstiev a pridružených úradov, ale už aj pre zamestnancov domovov sociálnych služieb a zdravotníkov. Dnes majú zdravotníci spoločnú platovú tabuľku so zamestnancami výskumu a vývoja, to sa má tiež zmeniť. „Ambícia je, aby sa veda a výskum zlúčili do jednej tabuľky s vysokoškolskými učiteľmi,“ potvrdila Uhlerová.

Mariana Onuferová, Denník N, 13.06.2018