Kúzlo vzdelávania

Do školy chodím už 35 rokov, z toho 21 ako študent a zvyšok ako profesor. Vo výsledku je mi Skutočný Svet úplne cudzí. Viem toho robiť dosť málo. Ako tínedžer som sem-tam brigádoval, ale na vlastnej koži som veľa práce mimo akademickej slonovinovej veže nezažil.

Nie som sám. Pracovné skúsenosti väčšiny profesorov sú takmer také chudobné ako tie moje. Ak chcete uspieť na akademickej pôde, Skutočný Svet  zbytočne rozptyľuje. Mám prácu svojich snov na celý život, lebo som vo výučbe kurzov rok čo rok exceloval, dostal sa na prestížne školy a publikoval pár tuctov článkov pre iných profesorov. To a nič iné je cena za úspech.  

Po tom, ako som tak vytrvalo ignoroval Skutočný Svet, by sa dalo čakať, že Skutočný Svet bude ignorovať mňa. Ale to tak nie je! Ovplyvnil som kariéry tisícok študentov v Skutočnom Svete. Ako? Známkami. Na konci každého semestra testujem, ako dobre študenti rozumejú mojim kurzom a známkujem ich od A po F. Ostatní profesori robia to isté. A čuduj sa svete, zamestnávateľov názor zo slonovinovej veže zaujíma. Študenti s veľa Á-čkami skončia školu a dostanú sa na príjemné a dobre zaplatené miesta. Tí s veľa F-kami skončia a dostanú menej príjemné (ak nejaké) miesta.

Prečo zamestnávateľov zaujímajú známky a diplomy? Pre mnohých ľudí je dôvodom “zjavne” to, že profesori učia študentov schopnosti, ktoré budú používať v práci. Zlé známky, žiaden diplom, slabé schopnosti.

Tento dôvod nie je úplne chybný, gramotnosť a schopnosť elementárne narábať s číslami sú dôležité. Ale tento “zjavný” dôvod je len malá časť mozaiky. Pozrime sa na čas strávený štúdiom dejín, umenia, hudby, cudzích jazykov, poézie a matematických dôkazov. Väčšina predmetov je, úprimne povedané, zbytočná pre väčšinu pracovných pozícií. Keď si spomeniete, ako málo ja a iní profesori vedia o Skutočnom Svete, nemalo by vás to prekvapovať. Ako by som len mohol vylepšiť schopnosti študentov vykonávať širokú škálu zamestnaní, ktoré som nikdy nerobil a o ktorých takmer nič neviem? To by muselo byť nejaké kúzlo. Aby som taký rituál zvládol vykonať, musel by som byť Merlin, Gandalf alebo Dumbledore:

Krok1: Otvorím ústa a prednášam o akademických témach ako populačné externality alebo vplyv vzdelania na politické preferencie.

Krok2: Študenti si naštudujú prednesenú látku.

Krok3: Kúzlo

Krok4: Z mojich študentov sa stanú o niečo lepší bankári, predajcovia, manažéri, atď.

Áno, môžem svojich študentov naučiť, ako sa stať profesormi. Niet divu, veď  je to jediná práca, o ktorej niečo viem. Ale čo tisíce mojich študentov, ktorí sa profesormi ekonómie nestanú? O ich budúcich zamestnaniach nič neviem. Nemôžem ich predsa naučiť to, čo neviem. To platí aj o väčšine ostatných profesorov.

Veľa vzdelávacích pracovníkov tíši svoje svedomie trvaním na tom, že svojich študentov učia “ako rozmýšľať.” Táto fráza ale stojí proti sto rokom vzdelávacej psychológie. Vzdelávanie je veľmi úzke a študenti sa učia špecificky to, čo ich učíte… ak máte to šťastie.

Iní vyučujúci prehlasujú, že učia dobré pracovné návyky. Toto tvrdenie sa ale prieči základnej intuícii, hlavne na vysokých školách. V koľkých zamestnaniach sa toleruje 50%-ná dochádzka, prípadne v ktorých postačí 12 hodín práce týždenne? Škola asi formuje pracovné návyky lepšie ako hranie videohier. Je ale ťažké predstaviť si, ako by mohla škola formovať pracovné návyky lepšie, ako práca na plný úväzok v Skutočnom Svete.

V tejto chvíli si možno kladiete nasledovnú otázku: ak profesori pracovné schopnosti príliš neučia, nerozvíjajú schopnosť rozmýšľať a nevštepujú konštruktívne pracovné návyky, prečo zamestnávatelia tak dôrazne odmeňujú úspechy vo vzdelaní? Najlepšia odpoveď prichádza práve zo slonovinovej veže. Nazýva sa signalizačný model vzdelávania a je predmetom knihy “Proti vzdelávaniu,” na ktorej pracujem (The Case Against Education). 

Podľa signalizačného modelu odmeňujú zamestnávatelia úspech vo vzdelávaní kvôli tomu,  čo tento úspech o študentovi ukazuje (aký vydáva signál). Dobrý študent zvykne byť šikovný, ochotný ťažko pracovať a je konformista – tri základné črty vhodné pre takmer každé zamestnanie. Ak študent exceluje v škole, zamestnávateľ z toho správne usúdi, že z neho bude dobrý zamestnanec. Čo presne študoval? Čo sa naučil robiť? Detaily. Ak ste boli dobrý študent, zamestnávateľ očakáva, že sa rýchlo naučíte robiť to, čo k danej práci potrebujete.

Z pohľadu signalizačného modelu je dôležité, koľko vzdelania ste získali v porovnaní k ostatným pracujúcim. Keď hladina vzdelanosti stúpne, zamestnávatelia budú reagovať zvýšením štandardov. Keď klesne, štandardy pôjdu dole. Sme na bežiacom páse. Keby to voliči brali vážne, mohli by sme ja a moji priatelia prísť o prácu. Z pozície profesora je v mojom záujme, aby verejnosť verila v mágiu vzdelávania, teda v slonovinovú vežu premieňajúcu študentské olovo na zamestnanecké zlato.

Moje svedomie mi ale napriek tomu káže na systém donášať. Vzdelávanie nie je mágia. Profesori nedokážu zvýšiť spôsobilosť študentov pre ich budúcu prácu svojimi prednáškami na obskúrne témy.

Som rád, že mám na doživotie prácu snov a ťažko som na to pracoval. Spoločnosť by na tom ale bola lepšie, keby daňoví poplatníci ušetrili peniaze, študenti by strávili menej rokov v škole a keby skleníkoví akademici, akým som aj ja, konečne vstúpili do Skutočného Sveta a našli si skutočnú prácu.

Bryan Caplan

pre INESS preložil Jakub Stračina

Prevzaté z  Liberty Fund, Inc. http://www.libertyfund.org. Pôvodný text bol publikovaný  28.11. 2011 na tejto adrese.

Liberty Fund je súkromná vzdelávacia nadácia zameraná na zvyšovanie povedomia o spoločnosti zloženej zo slobodných a zodpovedných jednotlivcov.

Viac informácií o prof. Bryanovi Caplanovi nájdete tu.