Európska komisia otočila o 180 stupňov

Prvá zmienka o olivovom oleji pochádza už z 24. storočia pred naším letopočtom. Rimania neskôr zaviedli dôkladné opatrenia na boj s podvodnými praktikami v obchode s olivovým olejom.  Na mnohých črepinách amfór (staroveká keramická nádoba) je možné nájsť  otlačené nápisy  alebo ručne písané štítky, ktoré zaznamenávajú rôzne informácie o produkte:  kde bol olej vyrobený, názov výrobcu, hmotnosť a kvalitu oleja, kedy bola amfora zapečatená, meno obchodníka, ktorý tovar doviezol, meno cisárskeho funkcionára, ktorý tieto informácie potvrdil,  a pod.  Presuňme sa však o pár tisíc rokov dopredu, keď sa  EÚ snaží Rimanov tromfnúť  (v tomto čase sú už snáď všetci oboznámení s návrhom Komisie zakazujúcim opätovné napĺňanie fľašiek s olivovým olejom a jej následný  obrat o 180 stupňov v tomto nariadení).

Okrem zjavne úsmevnej povahy návrhu, táto udalosť ponúka niekoľko ďalších postrehov o tom, ako Európska únia funguje. V prvom rade ide o spôsob, akým sú rozhodnutia dosiahnuté – tzv.  „komitologický  postup“  (viac informácií tu). V tomto prípade bol totiž návrh „vykonávacím nariadením“, čo znamená bez účasti či už národných parlamentov alebo Európskeho parlamentu. Návrh Komisie bol namiesto toho prebraný len výborom expertov. Je pozoruhodné, že Komisia ani nemusí získať na podporu svojich návrhov väčšinu – stačí, že väčšina nie je proti.

Po druhé,  poukazuje to na  obrovský vplyv lobistov z poľnohospodárskeho sektoru, ktorí sú stále schopní úspešne tlačiť na Brusel (za zmienku stojí, že pôvodný návrh dával len podnet k tomuto  zákazu, ale nenariaďoval ho). Reakcia COPA-COGECA, poľnohospodárskeho združenia, ktoré zahŕňa veľkých producentov olivového oleja, bola nasledovná: „Je absolútne neprijateľné, že Komisia takto zmenila rozhodnutie a podľahla politickému tlaku ako je tento“, vyhlásil  generálny tajomník  tejto skupiny Pekka Pesonen.

Lobisti sťažujujúci sa na politický tlak? To znie skoro ako nová definícia irónie.

Je ale treba uznať, že Komisia dokázala uspieť aspoň v jednom zo svojich cieľov. Podľa jedného z úradníkov, „kritika bola obecná a prišla zo strany spotrebiteľov aj majiteľov reštaurácií vo všetkých krajinách EÚ." Tak predsa - konečne zjednotená Európa!

Súčasne však Komisia ukazuje, že prehodnotenie hlúpych nápadov a návrhov v Bruseli nie je nemožné. Komisia sa totiž mohla držať svojich zbraní a ignorovať  sťažnosti – koniec koncov niektoré subjekty boli  v prospech tohto nariadenia (poľnohospodárska lobby, niektoré členské štáty, atď).  Zdravý úsudok ale nakoniec zvíťazil.

Jednou z ťažkostí politiky EÚ je, že príliš často trpí problémom verejnej voľby - prínos opatrení poháňaných rent-seeking aktivitami (aktivity spojené s presunom existujúceho bohatstva bez vytvorenia pridanej hodnoty pre spoločnosť) sa sústredí na malú dobre organizovanú skupinu (lobby poľnohospodárstva v tomto prípade), ale náklady sú rozložené na omnoho väčšej, horšie organizovanej skupine (v tomto prípade na spotrebiteľoch).

To, že Komisia povolila zvrat v tomto absurdnom zákaze nasvedčuje tomu, že dilema verejnej voľby môže byť správne vyriešená, ak sa druhá skupina dokáže dohodnúť na kolektívnom konaní.
 

Článok bol publikovaný na Open Europe Blog.

Pre INESS preložil Juraj Šuchta.