Dohodárov chcú v doprave aj elektrotechnike (Pravda)
Ako povedal dňa 19.12.2013 Ján Dinga z INESS pre denník Pravda, vláda zavedením odvodov na dohody predražila zamestnávanie bežného dohodára o vyše 30 percent a zároveň znížila ich čisté príjmy. Zodvodnenie sprevádzal aj administratívny chaos, čo tiež prispelo k drastickému poklesu ich počtu na prelome rokov.
Tisícky dohodárov sa takmer po roku od zavedenia vyšších odvodov pomaly vracajú na trh práce. Kým v januári klesol počet dohôd o polovicu, takmer na 300-tisíc, dnes ich Sociálna poisťovňa eviduje o vyše 150-tisíc viac.
Stále sú totiž lacnejší ako kmeňoví zamestnanci, keďže nemajú nárok na gastrolístky či dovolenku. Najväčšie prírastky dohodárov sú v doprave a elektrotechnike.
Ako vysvetľuje Andrej Lasz zo Zväzu elektrotechnického priemyslu, najmä firmy orientované na export pociťujú oživenie trhov a zvyšujú výrobu nových modelov. „S tým súvisí aj prijímanie nových zamestnancov. Firmy sú však stále opatrné pri zamestnávaní na trvalý pracovný pomer,“ hovorí s tým, že ak by sa im znížil počet objednávok, výpovedná lehota a povinnosť vyplatiť odstupné by im mohla spôsobiť vážne problémy. Preto je pre nich prijímanie dohodárov jednoduchšie, keďže predstavujú flexibilnejšiu pracovnú silu.
Podľa zástupcu personálnej agentúry Edymax Róberta Sýkoru súvisí nárast počtu dohodárov aj so sezónnymi prácami. „Ide najmä o zvýšenú výrobu televízorov pred blížiacimi sa sviatkami. Na to nadväzujú logistické služby, preto sa viac dohodárov prijíma aj v doprave,“ hovorí.
Na rozmach v doprave a logistike počas posledných mesiacov poukazuje aj generálny tajomník Česmad Slovakia Pavol Reich. Súvisí najmä s vyskladnením zásob a so splnením plánovaného dodania tovaru. „Z tohto dôvodu mohlo dôjsť k nárastu pracovníkov na dohodu, a to najmä skladových robotníkov v logistických centrách a taktiež vo všetkých kuriérskych službách, ktoré sú vedené ako dopravná činnosť,“ reaguje na nárast počtu dohodárov v doprave Reich. Podľa neho však ide o nárazové zvýšenie a po sviatkoch dôjde k opätovnému poklesu dohodárov v odvetví.
Podľa aktuálnych čísel Sociálnej poisťovne sa dohodári oplatia napriek tomu, že si od januára aj oni musia platiť odvody. „Minulý rok sa systém zneužíval. Firmy menili kmeňových zamestnancov za dohodárov, aby na nich ušetrili. To sa čiastočne zmenilo,“ komentuje zmenu zákona prognostik SAV Vladimír Baláž. Zamestnávanie na dohodu sa od Nového roka výrazne predražilo a cena dohodára sa priblížila cene za klasického zamestnanca. Okrem toho pribudli administratívne povinnosti, z ktorých najviac firmám prekáža prihlasovanie dohodára do zdravotnej poisťovne vždy v tie dni, keď vykonáva prácu.
Toto všetko sa podpísalo pod výrazný prepad počtu dohodárov. Kým v decembri vlaňajška Sociálna poisťovňa registrovala takmer 650-tisíc dohôd, v januári to bolo už len 300-tisíc. „Vláda zavedením odvodov na dohody predražila zamestnávanie bežného dohodára o vyše 30 percent a zároveň znížila ich čisté príjmy. Zodvodnenie sprevádzal aj administratívny chaos, čo tiež prispelo k drastickému poklesu ich počtu na prelome rokov,“ vysvetľuje analytik INESS Ján Dinga.
Ministerstvo práce však argumentuje tým, že sa čiastočne vyrovnali podmienky na platenie poistného a odstránilo sa zvýhodňovanie dohôd. Okrem toho sa zabezpečila ochrana dohodárov, keďže sú v súčasnosti poistení v prípade straty príjmu a sporia si na dôchodok. Splnil sa aj ďalší cieľ – zamestnanie časti dohodárov do trvalého pracovného pomeru. „Napríklad v priebehu leta sme zaznamenali medziročný nárast zamestnancov o takmer 40-tisíc,“ objasňuje hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Podľa výkonného riaditeľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Branislava Masára firmy reagovali na zmeny štandardne. „Preventívne vyhodili všetkých dohodárov a až potom si začali zisťovať, čo vlastne zmena v legislatíve priniesla,“ hovorí. A keďže dohodári sa im oplatia stále viac ako kmeňoví zamestnanci, pomaly ich prijímajú späť. Zamestnávatelia im napríklad neuhrádzajú gastrolístky, čo sa oplatí najmä firmám s veľkým počtom zamestnancov. Okrem toho nemajú nárok na dovolenku a ukončenie dohody je oveľa pružnejšie ako ukončenie pracovného pomeru.
Aj vďaka tomu bolo od začiatku roka podpísaných 150-tisíc nových dohôd a tento počet by mal ešte stúpať. Potvrdzuje to aj Marcela Glevická z portálu Profesia.sk. „V poslednom štvrťroku je počet ponúk prác na dohodu dokonca vyšší ako vlani v rovnakom období,“ hovorí. Napriek tomu analytici návrat k počtu dohodárov pred zavedením odvodov neočakávajú.
Karty ešte môže zamiešať nová legislatíva, ktorou sa má trvanie dohody obmedziť najviac na jeden rok. Ministerstvo práce tak chce zabrániť zneužívaniu dohôd na obchádzanie platenia odvodov. Na dieru v zákone poukázal ešte pred rokom bývalý minister práce Jozef Mihál. Ak sa totiž niekto zamestná na dohodu s nepravidelným príjmom, poistné z príjmu sa vypočíta a odvedie do Sociálnej poisťovne až po skončení dohody. Ak je však dohoda na dobu neurčitú, poistné sa neodvedie nikdy. S obmedzením dohody na jeden rok, ktoré má týmto špekuláciám zabrániť, v súčasnosti nesúhlasia dve ministerstvá – kultúry a hospodárstva.
Jana Trebulová