Na zdravie, Erasmus!

To, že programu Erasmus prischol pracovný názov Európska párty, nie je len tak náhodou. Web aj sociálne siete sú plné videí, fotiek a skupín, ktoré ho spájajú skôr s množstvom alkoholu a žúrov, ako s možnosťou nadobudnúť vedomosti či okúsiť iný druh výučby. Myšlienka kvalitného vzdelania v cudzej krajine sa tak často stáva iba frázou v motivačných listoch uchádzačov o semester strávený v zahraničí.

Jedna zo slovenských vysokých škôl na svojej stránke uvádza, že „Erasmus je jeden z mnohých, avšak najúspešnejší a medzi študentmi najobľúbenejší vzdelávací výmenný program Európskej únie. Jeho primárnym cieľom je dodať vzdelaniu medzinárodný rozmer. Nemenej dôležitý cieľ tohto podprogramu Celoživotného vzdelávania je aj osobnostný rast študenta, učenie tolerovať iné kultúry a nový pohľad na štúdium ako také.“ O oboch cieľoch by sa však dalo diskutovať.

Z pohľadu najvyššieho počtu vyslaných študentov zo Slovenska je viac než otázne, či vzdelanie dostáva medzinárodný rozmer. Podľa štatistík naši študenti zavítajú najčastejšie do Českej republiky (v akademickom roku 2011/2012 takmer štvrtina z nich). Po dôvodoch môžeme pátrať, no budú za tým pravdepodobne približne rovnaké životné náklady (ktoré študentovi naviac kryje grant, a teda za pokračujúcej podpory rodičov možno rátať dokonca s vyšším študentským rozpočtom), či príbuznosť študijných programov, ktorá uľahčuje uznávanie získaných kreditov Tá nie je na každej univerzite samozrejmosťou.

Ak sa na vec pozrieme z pohľadu Slovenska ako krajiny prijímajúcej študentov, českí študenti sú až na piatom mieste, pričom prvé patrí Poliakom a hneď po nich Španielom. Pritom častou odpoveďou na otázku, prečo práve Slovensko, je, že má v blízkosti ďalšie európske hlavné mestá,  a je tu lacno. Edukačný rozmer vo veľa prípadoch absentuje a zžívanie sa s domácimi študentmi tiež často nefunguje aj kvôli kultúrnym rozdielom. Napriek snahám „spájať kultúry“ Erasmáci v študentských mestách zväčša bývajú oddelene od domácich študentov a tento trend sa presúva aj na akademickú pôdu, nakoľko ich motivácia zapojiť sa do učebného procesu je nízka. Primárnym záujmom je užiť si semester mimo domácej univerzity (a povedzme si otvorene, vo veľa prípadoch s nižšími nárokmi na získanie kreditov ako doma), ako sa len dá. Samozrejme, nájdu sa výnimky potvrdzujúce pravidlo.

Diskutovanou témou bola a je samotná výška grantu. Tú určuje národná agentúra v danej krajine na základe životných nákladov v konkrétnom štáte. V programe Erasmus, ktorý v súčasnosti dobieha, mohla rozhodnúť, či udelí vyššie granty menšiemu počtu študentov (v prípade Cypru, Bulharska) alebo nižšie granty vyššiemu počtu študentov (aj Slovensko). Sumu pritom mohli dopĺňať aj ďalšie zdroje spolufinancovania, napr. celoštátne, regionálne či miestne zdroje. Grant má pokrývať čiastočné náklady študenta v prijímajúcej krajine, no v praxi sa teda mohlo stať, že sa na Slovensku objavil cyperský študent s grantom vyše 500 eur a s podobným mesačným rozpočtom vycestoval aj slovenský študent do Nórska. Vyžiť zo sumy 500 eur na Slovensku  (ktorú veľa Slovákov nemá ani len možnosť vidieť na výplatnej páske) pre zahraničného študenta (s využívaním študentských zliav a benefitov) nemôže byť problém, ba čo viac, zvýši mu aj na „voľnočasové aktivity“.

Po viac ako 25 ročnom pôsobení na scéne prichádza z dielne EÚ nový program Erasmus+, ktorý nahradí súčasný Erasmus program a pridruží ďalšie európske vzdelávacie programy. Ako píše komisia, nový „program je svojou povahou ambicióznejší a strategickejší.“ Celkový rozpočet na roky 2014-2020 vzrástol a dosahuje bez mála 15 mld eur. I napriek tomu, že poctivé hodnotenie prínosov a negatív predchádzajúcej verzie chýba.  Práve absencia jasne stanovených a merateľných cieľov programu je jeho najväčším nedostatkom (spoločný znak viacerých celoeurópskych programov). Z doterajších skúseností môžeme povedať, že program má minimálny efekt z pohľadu vzdelávania. Pokiaľ si EÚ od programu sľubuje vyššiu kultúrnu toleranciu (iste je pravda, že žúrky zbližujú národy viac, ako návšteva školy či múzea), mala by program tomuto cieľu prispôsobiť. Neviazať ho nezmyselne na semester, ale skrátiť dané obdobie na mesiac. Za rovnaké množstvo peňazí by získala násobne viac tolerantných študentov. Tento prístup by sa vyplatil aj vtedy, ak skutočným cieľom programu Erasmus nie je v skutočnosti nič iné, ako zvyšovať obľúbenosť EÚ medzi širokou verejnosťou.