Opili sme sa minimálnou mzdou

Na každom dobrom protialkoholickom liečením vám povedia, že prvým krokom je priznať si problém. Tým problémom pri minimálnej mzde je jej rýchly nárast. Počas uplynulých siedmich rokov o 71 percent. To je dvakrát rýchlejšie, ako rástla priemerná mzda, a štyrikrát rýchlejšie, ako rástla produktivita.

Keby od roku 2013 rástla minimálna mzda rovnako rýchlo ako priemerná, dnes je 465 eur. O 115 eur nižšia.

Akékoľvek diskusie o riešení minimálnej mzdy v čase prichádzajúcej krízy tak musia začať priznaním očividného: minulé roky sme to preháňali, budúci rok budeme abstinovať. Prvým bodom diskusií o minimálnej mzde tak musí byť jej zmrazenie. Zvyšovanie prevádzkových nákladov krachujúcim podnikateľom v kríze je cesta do vysokej nezamestnanosti.

V politickej aréne sa objavili tri návrhy na úpravu minimálnej mzdy: podľa odvetví alebo okresov alebo vytvoriť špeciálnu nižšiu minimálnu mzdu pre najohrozenejšie skupiny.

Odvetvová minimálna mzda nedáva na Slovensku príliš zmysel. Nemá tu tradíciu a predstava o jej naplnení porušuje vyššie spomenutý prvý bod. Odborári v prípade odvetvovej minimálnej mzdy nepripúšťajú zníženie základnej sadzby. Ani politickí obhajcovia tejto verzie sa netvária, že by išli navrhovať nižšie mzdy pre zamestnancov v maloobchode, hotelierstve a reštauračnom biznise. Ale budú bojovať za vyššie mzdy v ostatných odvetviach.

Navyše odvetvové kritérium ide proti prvotnému zámeru minimálnej mzdy, ktorým je dosiahnutie určitého minimálneho životného štandardu pre zamestnancov. Odložme teraz bokom diskusiu o tom, či toto vlastne minimálna mzda dokáže a či pri tom nenarobí viac neplechy ako úžitku. Odvetvová minimálna mzda nedáva zmysel, pretože životný štandard sa neodvíja od odvetvia. Odstupňovanie rôznych odmien v rôznych odvetviach by sme mali ponechať na ten nástroj, ktorý funguje pri všetkých ostatných cenách - dopyt a ponuku.

Na podporu návrhu odvetvovej minimálnej mzdy zaznel ešte jeden argument. Vraj za rovnakú prácu má byť rovnaká mzda aj v rôznych regiónoch. To je však rovnako absurdné, ako chcieť, aby vyprážaný syr alebo podnájom stáli rovnako v každom okrese. V skutočnosti je to presne naopak. Fakt, že sa u nás v jednom odvetví mzdy tak výrazne líšia naprieč rôznymi okresmi, hovorí proti odvetvovej minimálnej mzde. A je to argument skôr za minimálnu mzdu stanovovanú na úrovni okresov. Mimochodom, mali by mať upratovačky vo Volkswagene a v Tescu rovnaký minimálny plat alebo nie?

Takáto „miestna“ minimálna mzda dokáže lepšie odzrkadľovať rôznu ekonomickú a cenovú úroveň a situáciu na trhu práce medzi rôznymi okresmi. Pri okresnej minimálnej mzde akurát musíme popracovať na zbere údajov o mzdách, dnes nie sú dostatočné.

Posledný návrh v podobe špeciálnej, zníženej minimálnej mzdy je kompatibilný so všetkými ostatnými návrhmi vrátane jednoduchého zmrazenia. To, že minimálna mzda prináša najväčšie negatívne dôsledky dlhodobo nezamestnaným alebo ľudom s nízkym vzdelaním žijúcich v zaostávajúcich regiónoch, je akademicky dobre zmapovaný fakt. Navyše tento posledný návrh si pýta, aby bol skombinovaný so znovu oživenou odvodovou odpočítateľnou položkou. Takto by zamestnancom nemuseli výrazne poklesnúť čisté príjmy a zároveň by značne klesli mzdové náklady pre potenciálnych zamestnávateľov.

Celý blog vyšiel v Denníku N.