Pomohlo by posilnenie kompetencií samospráv
Martin Vlachynský sa pre portál finweb vyjadril k možnostiam podpory nájomného bývania cez samosprávy. 22.8.2018.

Rozvoju trhu nájomného bývania bráni kultúra. Až 9 z 10 ľudí vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, tvrdí v rozhovore Martin Vlachynský, analytik INESS. Štát chystá daňový systém, ktorým by čo najviac podporil nájomné byty. Čo si o tom myslíte? Zaznamenal som veľa rečí, ale ešte nie je úplne jasné, aké skutky sa chystajú. Momentálne sa o tom vo veľkej miere diskutuje. Nájomné bývanie sa berie stále ako taký liek, len nie je jasné voči čomu.
Takže si myslíte, že to nájomcom nepomôže?
Na nájomné bývanie sa môžeme pozerať z dvoch strán. Jednou vecou je bývanie v podnájme, čo je pomerne rozšírené, najmä v Bratislave. Poznáme veľa ľudí, ktorí bývajú v nájomnom bývaní. To, koľko ľudí býva takýmto štýlom, je do veľkej miery dané aj tým, že na Slovensku je značná kultúrna averzia voči tomu, aby ľudia dlhodobo bývali v podnájme, a kúpa nehnuteľnosti je veľkou časťou obyvateľstva vnímaná ako investícia, ktorú v živote musia urobiť. Ale to ani zďaleka nie je pravda. Sú krajiny, ako napríklad Nemecko, kde je vlastníctvo nehnuteľnosti menej ako 50 percent. U nás je to okolo 90 percent. Čiže 9 z 10 ľudí vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva. Čiže z tohto hľadiska rozvoju trhu bráni kultúra.
A aký je ten druhý pohľad?
Keď sa hovorí o bývaní v politickom kontexte, väčšinou sa tým myslí cenovo zvýhodnené nájomné bývanie, teda lacnejšie nájomné bývanie. Tu sa väčšinou hovorí o tom, že štát, prípadne obce, by mali stavať takéto bývanie. Je to teda sociálna politika. Ale niekto musí ten cenový rozdiel medzi trhovou cenou a dotovanou cenou vyrovnať. Čiže aby to malo nejaký efekt, už to nie sú malé sumy.
Ak by štát zaviedol systém, keď by cez dane financoval tento typ bývania, ako by to vyzeralo v praxi? Čo to bude znamenať pre nájomcov?
Rastúca cena komerčného nájomného bývania je efektom toho, že dopyt po bývaní prevyšuje ponuku. Tu sa nám ponúka otázka: Akým spôsobom teda pomôcť ponuke bývania, aby sa priblížila dopytu a aby tlak na ceny nebol taký veľký? Jednou z možností je, že štát začne ponuku vytvárať, začne stavať nájomné domy, lenže, samozrejme, stojí to peniaze a záleží to aj na tom, ako sa v tejto veci bude štát rozhodovať. Napríklad, kde bude stavať tie nájomné byty, či v Bratislave alebo aj v ostatných častiach Slovenska.
Je to jediná možnosť?
Nie. Podľa mňa by sa malo najmä pomáhať developerom a podnikateľom, ktorí vytvárajú ponuku, s tým, aby sa im to robilo ľahšie. Tam je tiež niekoľko spôsobov. Prvá dôležitá vec je, že v Bratislave nie je kde stavať. Druhá vec je stavebné konanie. Vy keď chcete niečo postaviť, musíte prejsť zdĺhavým, náročným a finančne nákladným byrokratickým procesom, ktorý vám povolí tú stavbu. My máme na Slovensku stavebný zákon, ktorý je tuším platný zo 60. rokov minulého storočia, čiže je naozaj starý.
Z akého hľadiska je proces stavebného konania najnáročnejší?
Obce nemajú dostatok financií a kompetencií rozhodovať o tom, aby tam napríklad pridelili viac pracovníkov. Máte obce, kde sa nestavia, ale máte aj mestské časti, napríklad v Bratislave, kde sa stavia extrémnym spôsobom. Tie úrady nemajú kapacity na to, aby začali tie stavebné konania načas riešiť.
Nemohla by byť teda riešením práve daňová podpora?
Daňové motivácie sú jednou z možností. Napríklad na Slovensku sa zdaňujú benefity zamestnancov. Keď dostanete od zamestnávateľa lístok do divadla, musíte z neho zaplatiť daň. To sa týka aj bývania, ktoré vám poskytne zamestnávateľ. Takže ak dostanete v rámci spoločnosti, kde pracujete, bývanie zadarmo alebo za veľmi výhodnú cenu, tak z toho sa tiež platia dane a odvody.
Podľa vás to teda nie je práve vhodná cesta?
Neviem presne, čo chystá ministerstvo, ale len čo začnete vymýšľať nejaké úľavy, tak sa tam otvára priestor na to, aby sa tam špekulovalo s výnimkami. To nie je ideálna cesta. V prvom rade by sa mali odstraňovať bariéry a až potom by sa mali hľadať spôsoby, ako niečo cielene zvýhodňovať.