Projekt bankovej únie utrpel

Na začiatku júla prebehla na španielskom bankovom trhu ukážková akcia. Banco Popular, krízou najviac zasiahnutá banka (pripomeňme, že španielsky bankový systém musel byť v roku 2012 zachránený 41 miliardami eur z eurovalu) sa dostala do kritického stavu.

So stratou 3,6 miliardy eur za rok 2016 a nákladom zlyhaných úverov za 37 miliárd na svojej súvahe bola Európskou centrálnou bankou vyhlásená za „zlyhávajúcu“. Rezolučná rada zakročila, a vynútila predaj banky. Kúpil ju rival Santander. Straty zatiahli akcionári a veritelia. Žiaden daňový poplatník nebol pri operácií zranený.

Jednoducho, ukážkové fungovanie európskych pravidiel o záchrane bánk. Tie majú zabrániť tomu, aby finančný systém inkasoval zisky, ale prenášal straty na daňovníkov. Ale stačil necelý mesiac a všetko je inak. V Taliansku totiž koncom júna definitívne skolabovali dve regionálne banky Veneto Banca a Banca Popolare di Vicenza.

Taliansky bankový systém, v ktorom hrajú veľkú rolu regionálne banky silne prepojené s miestnou ekonomikou, je zaťažený obrovským množstvom zlyhaných úverov. Obe banky bojovali  v posledných rokoch s vytrvalým odlivom vkladov a zlými úvermi. Záchrana však prebehne inak ako v Španielsku. Banky budú rozdelené na dobré a zlé časti. Dobré časti za jedno euro kúpi banka Intesa Sanpaolo (spomínaný Santander musel za Banco Popular zaplatiť 7 miliárd) , ktorá k nim ešte naviac dostane 5,2 miliardy peňazí od štátu ako „bolestné“ na posilnenie kapitálu a prípadné problémy. Zlé aktíva budú zlikvidované, na čo Taliansko vyhradilo 12 miliárd eur garancií. V realite sa všetky nepoužijú, i tak ale ide o masívnu štátnu podporu. Straty utrpia akcionári a junior veritelia, senior veritelia a veľkí vkladatelia (nad 100 000 eur) budú uchránení.

Záchrana totižto nebude podľa európskych pravidiel, ale podľa domácich, talianskych. Rezolučná rada rozhodla, že banky s iba 2% podielom na bilancii talianskeho bankového sektora nepredstavujú systémovú hrozbu a nemusia sa riadiť európskymi pravidlami.

Niekto by však mohol povedať, že to je presne naopak. Že zo strachu pred domino efektom európsky regulátor privrel oči. Taliani sa totiž (nielen) tieto dve banky posledný rok a pol snažili postaviť na nohy pomocou trhu, ktorý tomu moc naklonený nebol. Svoju rolu zohralo aj to, že mnoho senior veriteľov sú seniormi v pravom slova zmysle – bežnými dôchodcami, ktorí nakúpili dlhopisy bánk ako investíciu na starobu.

Kým finančný trh je spokojný, pretože padol ďalší taliansky kameň z bankového srdca, fanúšikovia bankovej únie dostali tvrdú ranu. Otáznik nad schopnosťou vynucovať spoločné pravidlá sa ešte zväčšil.

HN, 3.7.2017