Prvý pacient – zdravotníctvo

Novej vláde vôbec nezávidím. Prídete so zoznamom reforiem, opatrení a slušnou dávkou ambícií – a miesto toho ste požiarnikom, ktorého hlavnou starosťou je, aby tu o tri mesiace nebolo 20 000 nových bezdomovcov, aby chodili dôchodky a aby ste nemali polovicu zdravotníkov v karanténe.

V zdravotníctve boli veľké ambície a bolo ich treba. Večné dofinancovávanie, nedostatok sestier a niektorých lekárskych špecializácií, neporiadky v dátach, v liekoch, no roboty ako na kostole. Realita je však taká, že nový minister sa bude musieť obracať ako vrtuľka (a roztáčať aj ministra financií), aby sme v roku 2021 mali aspoň také zdravotníctvo, ako bolo v roku 2019.

Zdravotné poisťovne už bijú na poplach. Niet sa čo diviť. Už rozpočet 2020 bol zostavený mimoriadne optimisticky. Rast príjmov vychádzal z vysokého rastu miezd, z úspor hodnoty za peniaze (kto ich bude implementovať uprostred zúriacej pandémie?), na druhej strane neboli zarátané náklady exekúcií, dobehy niektorých kontraktov z poskytovateľmi, suma sumárum - štartovacia diera bola niekde okolo 100 miliónov eur a viac. Do toho prichádzajú dramatické výpadky príjmov. Z mnohých zamestnancov sa kvôli PN a OČR (alebo nebodaj strate zamestnania) zrazu stali poistenci štátu, za ktorých po novom štát neplatí nič, keďže od roku 2020 sa rozpočtuje jedna celková suma za poistencov štátu a nie platba za jednotlivého poistenca. Krok, ktorý sme opakovane kritizovali, sa vypomsťuje hneď v prvom roku. Výpadok v toku hotovosti spôsobí aj odklad platby odvodov pre časť zamestnancov, nehovoriac o chystanom odpúšťaní odvodov.

Možno sa niekomu zdá, že sa podarí ušetriť niečo na prevádzke - nemocnice sú aktuálne poloprázdne a ambulancie úplne prázdne. Veľkú časť výdavkov však tvoria mzdy, a odložené operácie a vyšetrenia nebudú odložené naveky, naviac nemocnice fungujú na rozpočtoch. Nemalé výdavky majú nemocnice aj s ochrannými pomôckami a úpravami oddelení. Aj poskytovatelia budú musieť hľadať kompromis. Viď nedávne požiadavky ambulancií, ktoré nakoniec skončili nateraz mierom v podobe 75% paušálu miesto platieb za (neexistujúce) výkony, aspoň s jednou poisťovňou. Otázne je, ako budú hľadať kompromis dlhodobo podvyživené nemocnice, keď im o dva mesiace vypršia kontrakty s poisťovňami.

Ak má niekto predstavu, že zdravotné poisťovne si ako iné poisťovne tvoria nejaké rozsiahle rezervy, či zaistenie, je na omyle. V systéme zdravotného poistenia sa platby vyjednajú vždy tak, aby dokázala prežiť tá najslabšia poisťovňa. Ostatné dve si vďaka tomu môžu paberkovať nejaký zisk, ten je však vo výške niekoľkých denných výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Štátna VšZP by v roku 2018 vedela zo zisku financovať zdravotnú starostlivosť 10 dní, Dôvera 9 dní a Union 8 dní.

Poisťovne samozrejme nejaké rezervy majú. Účtovné závierky za rok 2019 neboli zverejnené, ale rok 2018 končila VšZP s hotovosťou 65 miliónov, Dôvera s hotovosťou 63 miliónov a Union 74 miliónov. Jeden týždeň fungovania slovenského zdravotníctva stojí zhruba 100 miliónov. A ak ste si všimli, že najmenšie rezervy v pomere k veľkosti má štátna poisťovňa, všímate si správne. VšZP so sebou nesie biľag 112 miliónovej straty z roku 2016 a v „dobrých časoch“ počas prvej polovice roka 2019 generovala stratu. Keď začnú problémy, začnú práve tam.

Samozrejme, peniaze dokážu zázraky. Akurát že miesto ročnej diery 100+ miliónov eur tu máme mesačnú dieru 100+ miliónov eur. Ministerstvo financií sa tak už musí pripravovať na to, že stovky miliónov nepôjdu len na kurzarbeit, ale aj na rýchle dofinancovanie zdravotníctva.

SME, 17.4.2020