INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Nová publikácia INESS pod názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení prináša sumarizáciu súčasného stavu, ako aj zamyslenie nad obsahom pojmu „nedostatok“.

Rok 2021 priniesol na jednej strane pomerne rýchle ekonomické oživenie z pandemického prepadu roku 2020, ale po prvýkrát od 90. rokov minulého storočia sa vo vyspelých ekonomikách dostala do pozornosti cenová inflácia.

Za posledný rok vzrástla cena povolenky radikálne - o takmer 100 %. To sa, pochopiteľne, dotýka všetkých producentov priamych emisií CO2, ktorí povolenky musia nakupovať. Málo sa však hovorí o skutočnosti, že podobným tempom rastie aj cena elektriny – do ktorej sa premietajú náklady na povolenky. Vďaka  prepojeným trhom s elektrinou sa to týka aj Slovenska, a to bez ohľadu na vysoký podiel produkcie bezemisnej elektriny v jadrových a vodných elektrárňach.

Publikácia Reformný reštart v zdravotníctve je výzvou kormidelníkovi zdravotníctva ku zakotveniu systému do jasnej štruktúry síl a vzťahov tak, aby bol pripravený čeliť výzvam nielen dnešným, ale aj výzvam budúcnosti.

V novej publikácii s názvom Economic analysis of Digital Markets Act (Ekonomická analýza Zákona o digitálnych trhoch), ktorú INESS pripravil v spolupráci s 3 zahraničnými think tankmi (CETA z Českej republiky, LFMI z Litvy a IME z Bulharska, poukazujeme na nedostatky DMA a upozorňujeme na možné nezamýšľané dôsledky tejto regulácie.

Governments around the world reacted to the pandemic situation in similar fashion. Costly economic stimulus packages popped out, undermining the role of decentralized reaction from the bottom and strengthening state’s role in economy. European Union introduced the EUR 750 billion worth Next Generation EU package. Next Generation EU and its crucial part, Recovery and Resilience Facility, promise to bring an era of growth and stability to the European Union and its 27 member states. Can this promise be fulfilled, and if so, at what cost?

Štátne podniky často narúšajú konkurenciu a ich prítomnosť znižuje výkonnosť celého odvetvia. Napriek tomu sú u verejnosti populárne. Dôvodom popularity je najmä nesprávne vnímanie úlohy zisku v ekonomike a tiež skreslené predstavy o výkonnosti štátnych podnikov, najmä z čias socializmu. Mylné sú aj predstavy o fungovaní spoločného vlastníctva, ktoré ale v skutočnosti pre občanov krajiny charakter vlastníckeho vzťahu nemá.

Téma nových a drahých liekov bude v nasledujúcich rokoch na popredných miestach v spoločenskej diskusii. Množstvo zdrojov v zdravotníckom systéme je obmedzené, preto musia existovať kvalitné mechanizmy, ktoré budú tieto obmedzené zdroje rozdeľovať na rôzne liečby.

Zníženie sadzby DPH na ďalšie skupiny potravín je formou daňového stimulu voči spotrebiteľom, aj výrobcom potravín. Je  však  nesprávne,  ba  priam  naivné  očakávať,  že  zníženie  sadzby  DPH  povedie  k alikvótnej zmene v koncových cenách dotknutých potravín.

Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.