Radosť z miliárd na nemocnice

Cítite to tiež? Ešte včera štát otáčal každé euro. V nemocniciach opadávala omietka, v regiónoch padali mosty, a na univerzitách padali nadávky, keď im pre nedostatok peňazí vypli prístup k predplatnému vedeckých časopisov. A dnes – zrazu od radosti nevieme, kam s tými záchrannými koronamiliardami. Vyzerá to, že konečne sa podarí splniť proletárske „každému podľa jeho potrieb...“

Vezmime si také nemocnice. Vraj majú z (čistého) desaťmiliardového korona balíka dostať 2,5 miliardy eur! Ak sa v takýchto číslach neorientujete, pomôžem. Kapitálové výdavky ministerstva zdravotníctva (vrátane zdrojov EÚ)  boli za posledných 8 rokov v priemernej výške 60 miliónov eur ročne. Teda zdravotníctvo dostane kapitálovú injekciu hodnú 45 rokov doterajších kapitálových výdavkov Ministerstva!

Zdá sa vám to podozrivé ako 30%-ný výnos v BMG Invest? Treba byť viac než ostražitý a nepodliehať oslavám. Dôvody sú nasledovné.

Po prvé, už to tu bolo. Peniaze. Len v rokoch 2015-2019 sa daňovo-odvodové príjmy na Slovensku zvýšili 5 miliárd eur, teda polovicu toho, čo máme teraz na 4 roky dostať v rámci korona pomoci. Štát tie miliardy dokázal prejsť a s ľahkosťou preje aj tieto nové.

Po druhé, nič nie je zadarmo. EÚ chce balíček financovať (aj) novými daňami. A keďže klasických daní je kopec, prichádza s inováciami ako je „daň na prístup na trh.“ Negatívne dopady týchto daní na našu budúcu životnú úroveň je dnes ťažké odhadnúť, isté je len to, že ich platiť budeme. Druhým zdrojom balíčka je nový dlh. Jeho negatívne dopady naopak už poznáme vcelku dobre.

Po tretie – prvé pečené koleno chutí, druhé bolí a tretie zabíja. Obrovské sumy lákajú k obrovskému plytvaniu. Pri spomínanom 2,5 miliardovom balíku má ísť 0,5 miliardy na informačný systém štátnych nemocníc. Pol miliardy eur – nemusíte byť expert z IT biznisu, aby vám z tejto sumy nepadla sánka. Mohol by sa niekto spýtať Svetu zdravia, alebo Agelu, koľko stál ich nemocničný informačný systém. Stavím sa s vami o koleno s chrenom, že pol miliardy to nebolo. Ani polovica, ani tretina. To trošku ukazuje, aká môže byť efektivita týchto výdavkov.

A nakoniec sú reformy. Teda ich absencia. Za miliardy eur sa síce dajú nakúpiť kamióny omietok, vagóny CTčok a minimálne 12 parsekov toaletného papiera. Ale efektívnejšie riadenie, lepší prístup k pacientovi, kvalitnejšie pracovné vzťahy, či lepšia spolupráca s ambulantným sektorom sa kúpiť nedajú. To treba spraviť. A keď je veľa roboty s míňaním, ostáva málo času na reformovanie. Pevne ale verím, že sa tentokrát mýlim.

HN, 29.6.2020