Rozpočet: vyššie dane aj energopomoc

Televízia TA3 odvysielala dňa 23.12.2022 rozhovor s analytikom Radovanom Ďuranom, v ktorom hodnotí schválený rozpočet. 

Marek Mašura: „Po páde vlády to chvíľu vyzeralo tak, že rozpočet na budúci rok poslanci neschvália a štát bude hospodáriť v takzvanom rozpočtovom provizóriu. Pred týmto scenárom mnohí odborníci, ale aj politici varovali. Je teda dobré, že rozpočet na budúci rok dostal zelenú?“

Radovan Ďurana: „Na jednu stranu je to dobré, pretože ten chaos, ktorý ovládol posledný mesiac, by bol veľmi náročný, ak by mal pokračovať aj v novom roku. Na druhú stranu, ten rozpočet si rozhodne nezaslúži jedničku a obávam sa, že ani dvojku, ani trojku.“

Marek Mašura: „Skúste to aj vysvetliť trošku konkrétnejšie, lebo štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek varoval pred takzvaným rozpočtovým provizóriom a hovoril, že výdavky v budúcom roku by v takom prípade boli o osem miliárd menšie, než je naplánované v rozpočte, respektívne než bolo naplánované v rozpočte, ktorý poslanci nakoniec schválili. Tak ako to teda vnímate?“

Radovan Ďurana: „Toto je pomerne problematická otázka, že koľko by mala vláda k dispozícii peňazí. Ja som videl nejaký prepočet od rozpočtovej rady, ktorý hovoril o tom, že by vláde malo chýbať dve a štvrť miliardy. Je to kvôli tomu, že veľa výdavkov z tohto roku by mohol byť prenesené do budúceho roku a spolu s úsporami v nejakých kapitálových výdavkoch a podobne by vláda až tak moc netrpela. Na druhú stranu, celá táto situácia je veľkou ilustráciou toho, že Slovensko si žije nad svoje limity, nad svoje možnosti, to znamená nie je schopné upraviť rozpočet rádovo o miliardu a občania si to moc neuvedomujú, ale ten deficit, ktorý bol teraz schválený v objeme osem miliárd eur, takmer osem miliárd eur, je suma, ktorú si my musíme požičať a nie je v silách tejto ekonomiky s takýmto deficitom dlhšie hospodáriť. Prejaví sa to samozrejme na dlhu, prejaví sa to na úrokových nákladoch a bude to tiež znamená, že v nasledujúcich rokoch budúce vlády budú musieť výrazne viac šetriť.“

Marek Mašura: „Energokríza nie je realitou len na Slovensku, ale v celej Európe a takisto aj iné krajiny plánujú pomáhať svojim obyvateľom aj firmám v boji s drahými energiami. Tak poďme si to porovnať, aké sú deficity alebo plánované deficity v budúcom roku v iných krajinách Európskej únie?“

Radovan Ďurana: „Ja, keď som sa pozeral do jesennej prognózy Európskej komisie, tak v roku 2023 ani jedna krajina nemá mať vyšší deficit ako Slovensko. V podstate len Belgicko by malo skončiť rovnako vysokým deficitom a tu treba povedať, že ten slovenský je ešte znížený, pretože je zatiaľ, čo iné krajiny dotujú ceny elektriny, slovenská vláda tak robiť nemusela, pretože donútila Slovenské elektrárne k poskytovaniu výhodnejšej ceny, čo nebude mať dopad na výdavky verejných financií. Takže je to vlastne najhorší deficit alebo jedno z najhorších hospodárení v Európskej únii.“

Marek Mašura: „Vy ste odborník na verejné financie, tak povedzte nám akoby to podľa vás malo vyzerať, aspoň v prípade to deficitu? My sa už k tým konkrétnym opatreniam dostaneme o chvíľu. Aký by bol podľa vás deficit v poriadku na budúci rok, aby sme samozrejme aj pomohli ľuďom a firmám v boji s drahými energiami, ale aby sme sa neúmerne nezadlžovali?“

Radovan Ďurana: „Tak európska ekonomika sa dostáva pomaly do recesie alebo spomalenia. Vysoká cena energií sa postupne prejaví na výkone hospodárstva a v podstate zažívame kritické časy a do toho prišla samozrejme inflácia a neistota kvôli Rusmi spôsobenej vojne na Ukrajine a v takejto situácii by sa nemali nafukovať trvalé výdavky verejných financií, ale práve hľadá sa priestor za prvé na úspory a za druhé, ak sa bavíme o tých energiách, tak na dotácie pre ohrozené domácnosti. Ale keď sa pozrieme na to saldo v budúcom roku, tak viac ako polovicu tých nových výdavkov nepredstavujú jednorazové opatrenia, ale trvalé opatrenia a tam je ten problém, že sú tam výdavky, ktoré budú deficit zvyšovať aj v nasledujúcich rokov za viac ako miliardu eur.“

Marek Mašura: „O akých konkrétnych výdavkov hovoríte, keď hovoríte o trvalých opatreniach? Priblížime si to, prosím.“

Radovan Ďurana: „Tak sú to predovšetkým opatrenia zo sociálnej politiky a či už je to zavedenie rodičovského dôchodku alebo zvyšovanie prídavkov, respektíve daňového bonusu, ktoré sú namieste, ak sa bavíme o domácnostiach a rodinách, ktoré majú problémy vychádzať v prípade rastúcich cien, ale nie sú namieste ako plošné dávky a plošne výdavky, pretože ich dostávajú aj rodiny, ktoré si s tou infláciou dokážu poradiť.“

Marek Mašura: „Čiže tam by ste škrtali, keby ste boli ministrom financií a táto pomoc by nebola až taká štedrá. Ešte sa poďme pozrieť na tú energopomoc, na tú pomoc, ktorú nachystala vláda v boji s drahými energiami. Tam vidíme viacej než tri miliardy, pomerne štedrá rezerva. Ako ju vnímate?“

Radovan Ďurana: „Tak nielenže je tam skoro 3,5 miliardy, ale tu sa ešte počíta s 1,5 miliardou nevyčerpaných eurofondov, ktoré by mali byť použité tiež na tento účel, len ministerstvá akosi mlčia o tom, že ako budú použité. Každopádne, ak sa pozrieme do okolitých krajín, či už je to Česko alebo Nemecko, tak regulácia cien energií pre slovenské domácnosti je úplne o akékoľvek porovnanie, pretože slovenská vláda občanom hovorí, že energie nezdraželi de facto, elektrina má stáť rovnako veľa, plyn má stáť o biednych 15 percent viacej a v situácii, keď celá Európa potrebuje energiami šetriť, tak vlastne vláda dáva signál domácnostiam nemusíte sťahovať kúrenie, nemusíte sa nejak veľmi obmedzovať, pretože my vám zadotujeme vašu vysokú spotrebu energií. Toto je veľmi nezodpovedný prístup a nielenže to ohrozuje ten spoločný cieľ znižovania spotreby energií a plynu, ale znamená to zvyšovanie deficitu a zvyšovanie dlhu. Takže myslím si, že tieto dotácie mali byť za prvé nižšie a za druhé mali sa viac sústrediť na podporu priemyslu, pretože z pohľadu ekonomiky je dôležitejšie, aby sedel doma zamestnanec v roláku ako nezávislý na eurách.“

Marek Mašura: „Pán Ďurana, ďakujem vám zatiaľ za tieto podnety a za tieto názory. Poďme sa posunúť ďalej, keďže v rozpočte sa skrýva mnoho rôznych menších opatrení, ktoré sa týkajú daní alebo výdavkových limitov, tak poďme si to teda rozmeniť na drobné. Spomínali sme to pred chvíľou aj v príspevku. V rozpočte sú výdavkové limity, ktoré by mali ľudovo povedané brzdiť nadmerné šafárenie vlády a nadmerné zadlžovanie našej krajiny, ale zatiaľ sa nemusia dodržiavať. Čiže dá sa povedať, že v budúcom roku budú ešte vypnuté, tak skôr než si to zhodnotíme, povedzme si najprv, čo sú to vlastne výdavkové limity a či to má logiku, že teda na jednej strane aj sú v rozpočte, ale ešte platiť nebudú?“

Radovan Ďurana: „Tak výdavkové limity majú zabezpečiť to, že vláda bude pri zostavovaní rozpočtu brať do úvahy udržateľnosť verejných financií. Na to máme nejakú ... o ktorú sa stará ... sa nastavuje na nasledujúce tri alebo štyri ... deficit, povolený deficit, s ktorým môže vláda hospodáriť. To znamená, že ak by došlo náhodou ku zvýšeniu daňových príjmov ... tak tieto prostriedky by nemohli byť minuté na nové dávky, ale boli by ušetrené. A čo sa týka tej platnosti výdavkových limitov, to sú, zmenili sa vlastne dve veci. Kľúčová vec je, že ministerstvo financií konečne ustúpilo a pristúpilo na tú metodiku, na ktorej sa dohodlo s rozpočtovou radou, takže tie výdavkové limity by sa mali dať zostaviť na ten rok 2024. Na druhú stranu to, že neplatia v roku 2023, tak to je zlyhanie vlády, pretože tá mala na to vlastne celý rok, aby v rozpočte už na budúci rok tie výdavkové limity zapracovala len ministerstvo financií to odmietalo. Keďže jednorazové výdavky sú povolené aj v tomto režime, je vidieť, že výdavkové limity nedokážu zabrániť neefektívnym politikám v nejakých krízových časoch, ako je teraz v prípade dotácií energií, ale tie sa vlastne dostanú do dlhu, ktorý je vlastne takým prejavom udržateľnosti verejných financií, takže tie vlády za tri, za štyri roky vlastne budú zodpovednejšie kvôli tomu nezodpovednému hospodáreniu dnes.“

Marek Mašura: „Pán Ďurana, vysvetlite, prosím, našim divákom ešte aj to, že prečo sú vlastne tie výdavkové limity také potrebné, keďže rozpočtová rada roky tlačila na to, aby ich politici zaviedli a takisto sa k rozpočtovej rade pridávali mnohí ekonómovia. Ja sa pýtam preto, lebo my máme už pravidlá, ktoré by mali obmedzovať nadmerné šafárenie vlády. Hovorím o takzvanej dlhovej brzde, ktorá zavádza prísne tresty za to, keď náš dlh prekročí určité úrovne, musíme viazať výdavky, čiže inými slovami škrtať tieto výdavky a takisto vláda musí v parlamente ustáť hlasovanie o dôvere. Tak prečo treba aj výdavkové limity, keď máme dlhovú brzdu?“

Radovan Ďurana: „Výdavkové limity je nástroj, ktorý má donútiť vládu rozmýšľať na dlhšie ako ... bola taká politika, že rozpočet sa zostavil na nasledujúci rok a tie ďalšie roky boli vlastne len okopírované alebo len tak nejakým spôsobom nastrelené, pretože vláda vedela, že ju nijako nezaväzujú tie ďalšie roky. Toto už malo robiť aj programové hospodárenie, týchto pokusov bolo viacej a je to vlastne permanentne snaha o nejaké transparentné strednodobé riadenie verejných financií, o donútenie politikov, aby k tomu takto pristupovali, pretože dlhová brzda je niečo, čo sa každý rok dá porušiť a potom, keď vystrelí na nejakú príliš vysokú sumu, ako je teraz napríklad tých 60 percent, tak potom politici povedia, prepáčte, ale vy s tým teraz nevieme nič robiť a ideme ďalej. Takže výdavkové limity majú za cieľ zabrániť takému náhodnému zvyšovaniu verejných výdavkov alebo náhodnému zvyšovanie deficitu a donútiť vlády, aby ... zodpovedne, pretože všetky tie riziká, ktorým slovenské verejné financie čelia, čo je predovšetkým starnutie populácie, tak vďaka nim skončíme na dlhoch, ktoré budú vyššie ako má, malo kedysi Grécko.“

Marek Mašura: „Poďme sa posunúť ďalej. Opäť sa pozerám na rôzne kapitoly, ktoré má rozpočet na budúci rok a tam môžem vidieť, že stovky miliónov eur majú do štátnej kasy pritiecť vďaka novým daniam. Začnem takzvanou fosílnou daňou, ktorú majú vybrané firmy platiť z nadmerných ziskov. Nakoniec nebude 70-percentná, ale v úvodzovkách povedané iba 55-percentná, no a najhlasnejšie sa hovorí, že zasiahne rafinériu Slovnaft. Ako túto daň vnímate?“

Radovan Ďurana: „Ja som veľký nepriateľ selektívnych daní, pretože je to veľmi zlý signál pre podnikateľské prostredie, v ktorom si vlastne žiadny podnikateľ nemôže byť istý, že či práve vláda jemu nevymyslí nejakú novú daň. Pochopiteľne, vnímam tú otázku výhodnosti nákupu, ale v prípade rafinérie Slovnaft je tá daň veľmi vysoká. Zoberme si, že v Európskej únii si politici odhlasovali, že by mohla byť 33 percent alebo vyššia. Slovnaft dostane nakoniec 55 percent, ale ten vzorec výpočtu je veľmi nešťastný, pretože úplne ignoruje to, že v tom skúmanom období Slovnaft bol dlhšie v strate, takže sa nám javí jeho ziskovosť pomerne nízka a ten nárast akoby obrovský, ale je to len kvôli tomu, že porovnávame neporovnateľné obdobia a na druhú stranu vláda úplne ignoruje budúcnosť a požiadavky, ktoré má od rafinérie a tou prvou je prechod na inú ropu, na neruskú ropu, ktorý vyžaduje obrovské investície, to za prvé a za druhé, v rámci balíčka Fit for 55 sa od Slovnaftu očakávajú obrovské investície do zníženia uhlíkových emisií a práve na to slúžia zisky, aby si to mohla rafinéria zafinancovať a v skutočnosti to pravdepodobne dopadne tak, že vláda si z nej teraz zoberie peniaze a potom za niekoľko rokov ju bude musieť dotovať, aby tie investície mohla uskutočniť.“

Marek Mašura: „Čo bežní zákazníci, teda my všetci, ktorí tankujeme palivá na rafinérii, teda respektíve na našich pumpách, môžeme očakávať, že benzín alebo nafta budú drahšie kvôli tomu, že vláda si zoberie časť ziskov rafinérie Slovnaft?“

Radovan Ďurana: „To je ťažko povedať, pretože ak vám niekto berie 70 percent z vášho zisku, tak zvyšovanie cien vás až tak neteší. Tam ostane málo. To je jedna vec a druhá vec, Slovnaft podniká na konkurenčnom prostredí, kde si nemôžu len tak dovoliť zvyšovať ceny, pretože by potom klesli aj tržby. Uvidíme až v realite ako sa toto premietne v cenách. Je pravda, že palivá na Slovensku boli v porovnaní s Európou dlhodobo pomerne nízke alebo medzi tými skôr nižšími cenami a uvidíme, či sa tam udržia aj po zavedení tohto drakonického solidárneho príspevku.“

Marek Mašura: „Pán Ďurana, mal som pripravených ešte niekoľko otázok k daniam, ktoré sa týkajú aj rozpočtu na budúci rok, ale v tejto chvíli bohužiaľ čas na náš rozhovor vypršal, tak možno niekedy nabudúce. Ďakujem vám veľmi pekne za to, že ste si našli čas na moje otázky.“

Radovan Ďurana: „Ďakujem aj ja a prajem príjemné prežitie Vianočných sviatkov.“