Septembrový folkór

Radovan Ďurana napísal blog o minimálnej mzde, ktorý bol zverejnený v Denníku N.

Tradičné folklórne podujatie s názvom „Zvyšovanie minimálnej mzdy“ prebehlo aj tento rok podľa vopred pripraveného scenára. Odborári nastrelili, zamestnávatelia nesúhlasili a vláda rozhodla. Oproti iným rokom sa zmenilo akurát to, že vláda rozhodla ešte predtým, ako si vypočula názory oboch strán. 520 eur zapísala do nových mzdových tabuliek odmeňovania vo verejnej správe už začiatkom leta. Tripartita je na Slovensku inštitúcia, ktorá si zaslúži označenie „formálna“, kritici môžu doplniť dôraznejší prívlastok.

Schválením uvedenej minimálnej mzdy sa politikom v stredoeurópskom priestore podaril husársky kúsok, keď v Česku, Poľsku aj na Slovensku bude platiť takmer identická minimálka, rozptyl je pri dnešných kurzoch len 2 eurá. Budú ale zamestnanci týchto troch krajín rovnako drahí pre zamestnávateľov? Dnes na zamestnanca s minimálnou mzdou v Česku vynaloží zamestnávateľ o 15 eur mesačne menej, a na poľského dokonca o 59 eur menej ako na slovenského.

Hoci minister Richter hovorí, že pokračujú vo zvyšovaní minimálnej mzdy tak, aby bola práca atraktívnejšia ako poberanie dávok, výsledok je trochu iný. I pri súčasnej nižšej minimálke dostane český zamestnanec o takmer tri eurá viac ako slovenský. Je to tým, že slovenský daňový aj odvodový systém si zo mzdového koláča odkrojí veľký kus. A hoci zamestnávateľ bude nútený zvýšiť budúci rok odmenu za prácu o celých 54 eur, čistý príjem vzrastie zamestnancovi len o polovicu tejto hodnoty. Tú druhú zhltne štát. Je preto otázne, aká je vlastne filozofia tejto vlády v odmeňovaní nízkopríjmových zamestnancov, keď ešte v roku 2015 si štát bral 29 % z minimálky, a budúci rok si zoberie už 39 %.

Samotné tvrdenie o zvyšovaní motivácie pracovať však nemá pevné základy. Dávka v hmotnej núdzi aj s príplatkami nedosahuje ani 200 eur. Ak niekoho nepresvedčila už dnešná čistá minimálna mzda v hodnote 403 eur, aby išiel pracovať, prečo by ho malo presvedčiť 430 eur? Kto dnes nepracuje, robí tak z iných dôvodov a nie kvôli výške čistej mzdy. Najskôr je to ťarcha exekúcií (radšej robí načierno), alebo je to systém škrtania dávok pre celú rodinu, keď jeden jej člen získa príjem. V neposlednom rade sa treba pozrieť aj do okresov, kde stále čakajú desiatky nezamestnaných ľudí na jedno voľné pracovné miesto – tu nie je problém pláca ale chýbajúca práca. Týmto problémom sa vláda venuje zatiaľ neúspešne.

Zvyšovanie minimálnej mzdy preto nie je pomocná ruka pre nezamestnaných, ako naznačuje minister Richter, ale naopak, je to signál zamestnaným. Vláde sa dlhodobo darí držať verejnosť v ilúzii, že je to vláda, kto na Slovensku vybavuje vyššie mzdy. No nie je to tak. Veď mzda vysokoškolákov rastie aj bez toho, aby štát určoval jej výšku. Rovnako prirodzene dnes v situácii nedostatku pracovníkov rastú aj nízke mzdy. Sú to zamestnávatelia, ktorí musia na nedostatok pracovníkov reagovať zvyšovaním ponúkanej mzdy. Pre zamestnancov ideálna doba, a aj odborári sa môžu radovať, veď podiel miezd na HDP už prekročil 40 %.

Štátom regulovaná mzda, pod ktorou je zakázané pracovať, tak akurát vnáša problémy do sektorov a regiónov, kde tak vysoký skokový nárast odmeny nie je možný. Skúste si predstaviť malý penzión za Bardejovom, ktorý v januári zdvihne ceny o takmer 10 % (rok predtým o 15 %), aby zaplatil zamestnancom minimálku. Zarobí si na seba? Alebo bude jeho majiteľ skôr motivovaný obchádzať zákon?

Nové investície a tvorba pracovných miest vyvolávajú u politikov pocit, že s dôležitými ukazovateľmi, ako je minimálna mzda, môžu hýbať bez obmedzení podľa rád ich politických marketérov. Kým bude pretrvávať silný ekonomický rast, nebude negatíva takéhoto prudkého nárastu minimálky vidieť. Zúčtovanie však príde pri jeho spomalení.

Denník N
22. 10. 2018