Skryté náklady inflácie
Štúdium ekonómie so sebou obnáša množstvo zákonov, pravidiel a princípov, často s chytľavými prezývkami. Grishamov zákon, teória komparatívnych výhod, had na palici, či náklady ošúchaných podrážok.
Mnohé z týchto poučiek a definícií boli len písmenkami v knihách a ich reálny rozmer v praktickom živote sme si ako študenti príliš nevedeli predstaviť. Napríklad pri cenovej inflácii sa hovorí o rôznych nákladoch a jedným z nich je „náklad preceňovania“. Ten hovorí o tom, že v čase rýchlo sa meniacich cien je podnikateľ nútený často meniť cenu svojich produktov, čo zvyšuje jeho náklady.
Študentskými očami to vyzeralo ako jedna z teórií, ktorá existuje na zaplnenie učebníc, ale v realite nemá veľkú oporu. Veď aký len už náklad má zmena ceny, obzvlášť dnes, keď cena tovaru je len elektronický záznam v účtovnom systéme, upraviteľný zopár kliknutiami?
Až v momente, keď človek začne s cenami reálne pracovať, či už ako podnikateľ, alebo investor (hoci len pri výstavbe vlastného domu), pochopí, o čom v tých učebniciach bola reč. Po prvé, súhrnná štatistická cenová inflácia a vaša subjektívna osobná cenová inflácia sú dve rozdielne veci. Je pekné, že štatistická inflácia je „len“ 9%. No polovicu vášho nákupného košíka tvorí železo do základov a polystyrén na fasádu, ktorých cena narástla nie o 9 %, ale 50-150%.
Po druhé, preceňovanie znamená, že sa oveľa, oveľa horšie plánuje a vzniká oveľa viac chýb. Nemenovaný predajca stavebného železa vraj vyžaduje zaplatenie tovaru v deň objednávky – inak nevie garantovať cenu. Dodávatelia energií dávajú podnikateľom 15-minútové okná na podpis zmluvy, inak nevedia garantovať cenu. Alebo čerstvý príklad, keď developer vypovedal zmluvné rezervácie na rozostavenej budove, pretože sa mu oplatí budúce byty predať znova a drahšie (a pravdepodobne si tak zachrániť krk pred bankrotom z dôvodu materiálových nákladov). Infraštruktúrne projekty, opravy ciest a mostov, cenové odhady spred roka môžete použiť na kúrenie. Rozpočty obcí, nemocníc, škôl, zostavené len teraz na jeseň, sa môžu robiť odznova. A o pár mesiacov znova.
To všetko sú náklady, ktoré nemajú svoju položku vo výkaze ziskov a strát, napriek tomu sa prepletajú celou ekonomikou ako korene parazitickej rastliny a oberajú ju o výkonnosť. Vzhľadom k súčasnej medzinárodnej situácii nás čaká ešte nemalé obdobie cenovej divočiny. Trochu sa obávam, že keď centrálne banky a vlády nedokázali proti cenovej inflácii zakročiť v dobrých časoch, v zlých na to ani nepomyslia...