Spoločný trh odtiaľ-potiaľ (.týždeň)

.týždeň publikoval 28.8.2017 komentár Juraja Karpiša zaoberajúci sa iniciatívou francúzskeho prezidenta Macrona za zvýšenie miezd vyslaných pracovníkov v Európskej únii

Nacionálni populisti ohrozujú v Európe slobodu pohybu osôb. Lenže aj socialistickí populisti ohrozujú slobodu - v najnovšom prípade slobodu pohybu tovarov a služieb.

Francúzsky prezident Macron sa vydal na púť strednou a východnou Európou s podivnou misiou. Lobuje za smernicu, ktorá má skrátiť pobyt a podľa Financial Times aj zvýšiť platy našich vyslaných pracovníkov. A to z minimálnej mzdy rovno na úroveň francúzskych či nemeckých zamestnancov v sektore. Macron, samozrejme, tvrdí, že ide o sociálny dumping a proti takému sa oddá bojovať, všakže... Dohromady pritom vyslaní pracovníci tvoria len 0,7 percenta zamestnancov, Francúzsku, Nemecku a Belgicku však prekáža, že východoeurópski pracovníci súťažia s domácimi, a to najmä v stavebníctve.

Sociálny dumping je však iba eufemizmus pre nekonkurencieschopnosť francúzskych firiem v daných sektoroch. Tie efekty spoločného trhu, ktoré Francúzom nevyhovujú, chce preto prezident zastaviť politickým donútením. To je protekcionizmus, to je spoločný trh, ale odtiaľ-potiaľ. Návrh obmedzuje šance občanov chudobnejších členských krajín na rýchlejšie dobiehanie, toto opatrenie však vytrestá aj francúzskych spotrebiteľov, ktorým niektoré služby podražejú.

Na Slovensku môžeme za pomoci lacnej pracovnej sily stále vyrobiť tehly, betón, sadru, škridle a tie poslať do Francúzska, kde to ,,zoberie prácu" domácim producentom. Ale vraj už nemôžeme poslať ľudí, poberajúcich nižšie mzdy a platiacich nižšie odvody, aby tam tie materiály lacno pospájali a postavili z nich dom...

Ako potom namietať tunajším populistom, ktorí navrhujú zákaz dovozu lacných potravín z Nemecka alebo Francúzska? Syry alebo víno dovoľme predávať len za ceny, za aké sa produkty rovnakej kvality dajú vyrobiť u nás! A čínsku ryžu predávať len za cenu, za ktorú ju možno dopestovať na Orave! Pokračovať sa dá zahraničnými bankami, ktoré tu dumpujú domáci kapitál a znižujú jeho výnosy, nie?

Macronova iniciatíva ilustruje, ako veľmi jej aktéri veria v efektivitu domácej minimálnej mzdy pri vytláčaní chudobnejších a lacnejších zamestnancov z trhu. Títo socialisti tak potvrdzujú argumenty pravice o negatívnych dopadoch minimálnej mzdy na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Čo je lepší dôkaz, než Macronom promované zvýšenie tejto mzdy, ktoré používa ako kladivo na chudobných pracovníkov z východnej Európy?

Ide však o aktuálnu tému aj u nás. Naša vláda navrhuje zvýšenie minimálnej mzdy na 480 eur mesačne. Nezamestnaní z menej produktívnej skupiny obyvateľstva, ktorí nevedia vytvoriť za mesiac hodnotu za viac než 630 eur mzdových výdavkov, spojených s takouto úrovňou minimálnej mzdy, budú mať rovnakú smolu ako poľský stavebný robotník vo Francúzsku. Ich pracovné miesto a šanca zaniknú.

Kým Poľsko a Maďarsko Macronovu agendu označili za protekcionizmus, náš premiér Fico spolu s eurokomisárom Šefčovičom tlieskajú. Načo si robiť v centrále Európy zbytočné problémy s obhajovaním záujmov slovenských zamestnancov a firiem, keď priority sú inde. Jadro? Nie, dôležitý je pokoj pri míňaní eurofondov.

Autor pracuje v INESS.

.týždeň, 28.8.2017