Stanovisko INESS k Návrhu Európskej Komisie o hlásení cien v potravinovom dodávateľskom reťazci

V máji 2019 Európska Komisia predložila návrh o hlásení cien potravinárskych výrobkov v rôznych štádiách dodávateľského reťazca do otvorenej databázy. Vykazovanie cien sa predpokladá pre väčšinu poľnohospodárskych výrobkov a pre všetky hospodárske subjekty dodávateľského reťazca na týždennej a mesačnej báze.

Ako poznamenala EK, cieľom tohto návrhu je priniesť väčšiu transparentnosť cien na trhu poľnohospodárskych produktov a umožniť nazeranie na spôsob, akým sú určované ceny.

Konečným cieľom celej iniciatívy je posilniť postavenie farmárov v rámci dodávateľského reťazca, spoločne s nedávno implementovanou smernicou, ktorou sa zakazujú nekalé obchodné praktiky a zlepšenia právnych predpisov týkajúcich sa organizácii výrobcov.

1.    Postavenie farmárov v rámci reťazca je chabé. Avšak cenová databáza je tiež slabým nástrojom na posilnenie ich postavenia. Poľnohospodárstvo funguje na inom princípe, ako ostatné podnikateľské odvetvia v rámci EÚ. Je podporované, dotované a zaobchádza sa s ním mimoriadnym spôsobom. A napriek tomu ani toto nezabezpečuje dostatočne vysokú efektivitu, či postavenie hlavných aktérov v rámci sektora. Súčasná politika nevedie k posilneniu obchodných modelov farmárov a navrhované opatrenia sú len ďalšími administratívnymi zásahmi.

2.    Trh s poľnohospodárskymi produktmi je neefektívny a navrhované riešenia situáciu ešte zhoršia. Trhové ceny sa neustále menia a papierový indikátor, tváriaci sa ako „skutočná cena“ produktu, ktorý je ovplyvnený netrhovými silami, skresľuje informácie v reťazci a vedie k zníženiu efektívnosti a bráneniu inováciám.

3.    Vytváranie ceny produktu je základnou súčasťou podnikania. Mení sa na základe komplexnosti podnikania, štádia jeho rozvoja, veľkosti, typu, umiestnenia a iných špecifických faktorov podnikania, ako aj súčasného stavu v podnikateľskom prostredí: veľkosť trhu, úroveň konkurencie, vzory spotreby, a ekonomická situácia (rast, stagnácia, alebo recesia). Preto ohlasovanie cien ovplyvní nielen samotnú cenu produktov, ale podnikateľské správanie ako také. Nevyhnutne to umelo ovplyvní produkčnú štruktúru v odvetví.

4.    Ak sa proces tvorby cien stane explicitným a prestane sa uplatňovať obchodné tajomstvo, mechanizmy hospodárskej súťaže prestanú správne fungovať. Presne takto sa formujú kartely, za ktoré sú súkromné subjekty intenzívne pokutované. V tomto prípade by kartel vznikol na základe právnych predpisov.

5.    Ako ďalší výsledok zverejňovania informácií o tvorbe cien pravdepodobne vznikne riziko cenových regulácií. Je to pravdepodobné najmä preto, že medzi cieľmi návrhu je naznačená „spravodlivosť“. Cenové regulácie sú v rozpore so základmi súčasného hospodárskeho usporiadania v EÚ a spôsobili by, že agropotravinársky sektor by bol ešte menej zaujímavý pre investorov a inovácie.

6.    Cenová transparentnosť nevyhnutne neznamená dôveru. Môže zúžiť a skresliť výber spotrebiteľov. Keďže vnútorné procesy moderných podnikov sú mimoriadne zložité (z dôvodu obsiahlych právnych predpisov, tak na úrovni EÚ, ako aj na lokálnej úrovni, a po druhé, vďaka globálnej konkurencii), nie je možné, aby spotrebitelia alebo podniky pochopili a odhadli všetky náklady a riziká v rámci hodnotového reťazca. Ak spotrebitelia nerozumejú nákladom, nemôžu správne ohodnotiť cenové rozdiely, čo môže viesť k prehnanému tlaku na zdôraznenie nízkych cien. To by poškodilo najmä inovatívne, ekologické, zdravé a kvalitné potraviny a naopak propagovalo lacnejšie potraviny. To všetko je v rozpore s nadradenými cieľmi zdravia obyvateľstva a prevencie chronických chorôb, ako aj trvalo udržateľného poľnohospodárstva.

7.    Cenová transparentnosť nevyhnutne nevedie k rozhodnutiam založených na lepších informáciách. Vzhľadom na pomerne značnú citlivosť či už na sezónne, alebo medziročné zmeny môže byť cenová databáza tiež veľmi zavádzajúcim zdrojom informácií.

8.    Množstvo údajov a periodicita podávania správ predpokladaná v návrhu sú veľmi rozsiahle. To povedie k zvýšeniu administratívneho zaťaženia (aj keď by bolo vykazovanie zorganizované verejným sektorom vysoko efektívne, čo je krajne nepravdepodobné) tak pre účastníkov trhu s potravinami, ako aj pre administratívne inštitúcie. Účinnosť celého odvetvia sa zníži a náklady sa zvýšia. Okrem toho majú výrobcovia a maloobchodníci tiež rôznu veľkosť a trhovú silu. Všetky ďalšie požiadavky na podávanie správ, ako aj zverejňovanie cien, budú v porovnaní s väčšími neúmerne poškodzovať havne menších poľnohospodárov, výrobcov a maloobchodníkov.

9.    Výber reprezentatívnych cien je vždy svojvoľnou akciou. V prípade štandardizovaných výrobkov môže lepšie odrážať realitu, ale výrobky, ktoré sú z hľadiska zdravia obyvateľstva najprirodzenejšie a najcennejšie (s rôznymi kvalitatívnymi prívlastkami), nie sú štandardizované. Reprezentatívny systém cien by ich prinútil, aby sa štandardizovali a stratili významnú časť svojej pridanej hodnoty.

10.    Podniky vo všeobecnosti, a najmä ak ide o agropodniky, vykazujú veľké množstvo údajov. Používajú sa rôzne klasifikácie, administratívne zdroje, nie je zriedkavé, aby sa odlišné veci porovnávali ako podobné. Dodatočné nové údaje, ktoré má nový systém poskytovať, zvýšia zaťaženie a zmätok z dôvodu protichodných a neporovnateľných údajov.

11.    Sila poľnohospodárov sa môže zvýšiť iba vtedy, ak sú výrobné a maloobchodné trhy konkurencieschopnejšie. S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť výrobných a maloobchodných trhov sú potrebné priaznivé podmienky pre tieto podniky, predovšetkým menšie administratívne zaťaženie a menšie narušenie cien v dôsledku intervenčných opatrení. To by viedlo k väčšej diverzifikácii trhu, pokiaľ ide o kvalitu a cenu, a teda k väčšiemu výberu spotrebiteľa.

Stanovisko pripravené s spolupráci s Lithuanian Free Market Institute.

Wordová verzia dokumentu tu.