Štát daň z cukru nezavádza kvôli zdraviu

V mediálnom priestore sa v posledných mesiacoch pravidelne objavuje téma dane zo sladených nápojov a aktuálne to vyzerá tak, že bohatá zbierka slovenských daní bude pod zámienkou motivovania „spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života“ mať nový prírastok. Práve odôvodnenie návrhu však pôsobí prinajmenšom zvláštne. Na to, že štát ide zdaniť skupinu produktov, ktorých spotreba posledných vyše 10 rokov klesá aj bez dane, sme už upozornili v našej publikácii, rovnako ako sme poukázali na to, že miera obezity a nadváhy rastie aj v krajinách, ktoré podobnú daň zaviedli. V tomto texte však spravíme krok späť od samotného opatrenia a pozrieme sa na dôveryhodnosť prezentovaných úmyslov v širšom kontexte štátnych aktivít.

Štát daň z cukru nezavádza kvôli zdraviu

Všetci intuitívne rozumieme, že ak sú Slováci obézni, určite to nebude len preto, že si doprajú väčšie množstvo sladených nápojov. Zdravotný stav totiž ovplyvňuje mnoho rôznych faktorov, vrátane celkovej stravy, fyzickej aktivity, alebo stresu. Ak je teda pravda, že štátu tak veľmi záleží na našom zdraví, mal by sa s vervou snažiť zlepšiť stav obyvateľstva aj prácou na týchto relevantných faktoroch.

Na prvý pohľad sa tak vskutku deje. Koncom januára 2023 bolo napríklad spustené medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k dokumentu s názvom „Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2023 – 2030,“ ktoré bolo ukončené o približne dva týždne neskôr, 13. februára 2023. Od 14. februára sa tak proces dostal do štádia „Vyhodnotenie MPK,“ pri ktorom v čase písania tohto textu stále svieti stav „Prebieha.“ Úrad verejného zdravotníctva po oslovení s cieľom zistiť plánovaný termín ukončenia vyhodnocovania MPK ozrejmil, že tento dokument „bol zastavený v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V súčasnosti sa pracuje na príprave nového Národného akčného plánu pre podporu pohybovej aktivity na roky 2024-2030. Termín ukončenia pripomienkových konaní sa predpokladá v roku 2024.“ 

Celá táto iniciatíva ilustruje úroveň prioritizácie systematického zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva štátom. Narúšanie kontinuity plánovania je problémom samo o sebe. Ak však aj opomenieme, že z plánovaného obdobia 2023-2030 bude prinajlepšom 2024-2030, tento dokument bol problematický prinajmenšom na dvoch ďalších úrovniach. Využime preto tento politický „reštart“ a pozrime sa na nedostatky pôvodného plánu.

Po prvé, niektoré aspekty samotného dizajnu politiky neumožňujú jej hodnotenie. To si totiž vyžaduje zadefinovanie konkrétnych merateľných cieľov. Prakticky žiadne programy navrhnuté v akčnom pláne však pri kolónkach „Výsledky“ nekvantifikovali svoje ciele a ostávali pri formuláciách ako „Zvýšený počet detí v MŠ zapojených do pohybových aktivít na školách.“ Cieľ chvályhodný, ale bude to desať minút alebo hodina? A o koľko chceme počet detí zvýšiť? Zvýšenie o jedného škôlkara hádam za úspech nevyhlásime.

Pozastaviť sa však môžeme napríklad aj nad nejasným financovaním programov. Doložka vplyvov neuvádzala žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, ako ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, neskôr však v poznámke uvádza, že  „[ú]lohy v akčnom pláne budú financované v rámci schválených limitov výdavkov kapitol na jednotlivé rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet s čím jednotlivé rezorty súhlasili.“ Vzhľadom na absenciu vyčíslenia nákladov uvedených programov je však táto poznámka zvláštna – ako si môžeme byť istí, že rozpočet programy pokryje? A ak navrhovatelia čísla k dispozícii majú – a ako v jednej z pripomienok uvádza Žilinská župa, mali by ich mať, keďže väčšina aktivít už bola v minulosti realizovaná – prečo ich nikde neuvádzajú? Tieto nedostatky znižujú šancu na úspešnú implementáciu celého akčného plánu a v konečnom dôsledku tak znižujú aj pravdepodobnosť zlepšenia zdravotného stavu populácie.

Mimochodom, Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity existoval už aj pre obdobie 2017-2020 a existuje aj dokument s názvom „Informácia o plnení Národného akčného plánu pre podporu pohybovej aktivity na roky 2017 – 2020,“ ktorý popisuje výsledky realizovaných aktivít. Aby sme plánu nekrivdili, musíme uznať, že niektoré z iniciatív dosiahli celkom pekné výsledky. Napríklad úloha 5.1.5, kampaň „Vyzvi srdce k pohybu,“ zaznamenala u 333 účastníkov (48,2 %) pokles hmotnosti, pričom tento „bol zaznamenaný u väčšiny súťažiacich so vstupnou nadváhou a obezitou.“ Ide samozrejme o projekt pomerne malého rozsahu a pre komplexnejšie vyhodnotenie programu by bolo potrebné vedieť napríklad „koľko to stálo“ alebo koľko účastníkov si pokles hmotnosti dokázalo zachovať (nedošlo k tzv. jojo efektu), napriek tomu však ide o to lepšie zo štátom riadených iniciatív.

Lenže mnoho vyhodnotení iniciatív pôsobí skôr dojmom, že ide o reportovanie čísel aby sme si mohli úlohu „odfajknúť“ ako uskutočnenú. Je napríklad fajn vedieť, že za cieľom „podporovať pohybové aktivity športu pre všetkých“ podporila sekcia športu v roku 2017 „11 projektov školského športu, univerzitného športu a športu pre všetkých s finančnou dotáciou 1 021 900 eur [...] a 4 projekty s pridanou hodnotou pre popularizáciu pohybových aktivít detí, mládeže 185 000 eur.“ Keďže sú však toto všetky informácie, ktoré dokument uvádza, nedozvieme sa z neho aké konkrétne výsledky – tzn. aké zlepšenia zdravotného stavu – sme ako spoločnosť za tieto peniaze dostali.

Nedosiahnutie signifikantných – alebo aspoň merateľných – výsledkov so sebou navyše prináša aj druhý problém, ktorý sa síce netýka zdravotného stavu populácie, je však dôležité naň poukázať. K dokumentom, akým je spomínaný akčný plán a informácia o jeho plnení, je potrebné spraviť rešerš, následne dokument napísať, potom zapracovať pripomienky, pomedzi to komunikovať so zainteresovanými aktérmi, a po schválení (ktorého sme sa pri najnovšej verzii ani po roku nedočkali) je potrebné monitorovať implementáciu plánu a vyhodnocovať výsledky. Toto všetko musia robiť ľudia, ktorí musia byť zaplatení. A zaplatení sú z daní, teda z peňazí nás všetkých. Bez dosiahnutia výsledkov sú naše peniaze minuté neefektívne.

Spravme si teda rýchlu syntézu: štát tvrdí, že chce zlepšovať zdravie populácie. Do MPK však predložil dokument, ktorý okrem iného len veľmi vágne definoval svoje ciele a o moc konkrétnejší nebol ani pri časti o plánovanom financovaní, čím znižoval pravdepodobnosť úspešnej implementácie a riskoval neefektívne využitie verejných zdrojov. Príprava tohto plánu bola zastavená a v súčasnosti sa pracuje na novej verzií, ktorej podrobnosti ešte nepoznáme, a ktorá má uzrieť svetlo sveta a dostať sa do pripomienkových konaní niekedy tento rok. Môžeme len dúfať, že „reštart“ mal zmysel a nový plán bude eliminovať aspoň niektoré zo spomenutých nedostatkov pôvodného návrhu. Čas medzi spustením MPK pre Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2023 – 2030 a schválením tohto dokumentu (aj keď už prinajlepšom verzie pre roky 2024-2030) tak napokon môže dosiahnuť až takmer 2 roky. 

Vyhodnotenie akčného plánu z predchádzajúceho obdobia nám navyše dáva len v niektorých prípadoch údaje o výsledkoch iniciatívy dostatočné (resp. vhodné) na to, aby sme si vedeli utvoriť predstavu o hodnote, ktorú sme za utratené peniaze dostali. Samotné minutie peňazí skrátka nemôže byť kľúčovým ukazovateľom výkonnosti.

V tomto bode analýzy ostáva posledná možnosť, ako by vláda mohla aspoň zmierniť celkovú pachuť z politiky – použitím všetkých výnosov dane z cukru na financovanie zdravotníctva. Lenže podľa zatiaľ zverejnených dokumentov nedôjde ani k tomuto kroku. V predbežnej informácii k zákonu sa totiž píše, že prostredníctvom nej „dôjde k zabezpečeniu finančných zdrojov potrebných na financovanie verejných politík.“ To znamená napríklad aj na financovanie 13. dôchodkov a dotovanie vykurovania bazénov cez ceny energií. 

Mimochodom, mali by vôbec podobné aktivity byť úlohou štátu? V slovenskom treťom sektore existujú stovky organizácií, ktoré sa venujú výchove ľudí k zdraviu, či už cez športové, edukačné, alebo iné aktivity. Všetky svoje kapacity venujú týmto cieľom a často majú dlhoročné know-how. Možno by mal štát miesto zavádzania nových daní tam, kde problém ustupuje sám a organizácie programov, pri ktorých sa počet ľudí s úbytkom hmotnosti pohybuje v desiatkach až stovkách, radšej pracovať na pripravení čo najlepšieho prostredia pre mimovládne organizácie a podobné združenia. Trend je zatiaľ bohužiaľ skôr opačný

Toto všetko nedodáva na dôveryhodnosti hlavnému – a prakticky jedinému – argumentu vlády, že primárnou úlohou dane z cukru je zlepšenie zdravotného stavu populácie. Ak by im na našom zdraví naozaj tak veľmi záležalo, zamerali by sa na dotiahnutie plánovania a následne čo najlepšiu realizáciu iniciatív akou by mal byť Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2024 – 2030, prípadne podporu tretieho sektora, ktorý má často väčšie predpoklady pre úspech. To sa však nedeje. Naopak, energia je venovaná dani, ktorá má do štátnej kasy priniesť desiatky miliónov eur ale jej dopad na úroveň nadváhy a obezity v spoločnosti je prinajmenšom otázny. 

Nedajte sa preto oklamať. Argument zdravím je len pretvárkou, ktorá má za cieľ zabezpečiť zlepšenie prijatia dane verejnosťou. Daň zo sladených nápojov v konečnom dôsledku nebude ničím iným ako ďalším vačkom, do ktorého politici siahnu, aby si cez rôzne nesystémové dávky a dotácie mohli zabezpečiť úspech v najbližších voľbách.

22.01. 2024, ozdravme.sk

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards