Francúzska cena

Nobelovu cenu dostal expert na antimonopolné regulácie.

Ani udelenie 46. ekonomickej nobelovky neobišlo bez tipovačky na víťaza. Spravodajská spoločnosť Thomson Reuters do výberu dala dvojicu Aghion-Howitt za príspevok k rozvoju schumpeteriánskej teórie rastu cez kreatívne ničenie, Baumol-Kirzner za štúdium úlohy podnikateľov v ekonomike a profesora sociológie Granovettera za rozvoj ekonomickej sociológie.

Francúzska cena

William J. Baumol sa zjavil aj v predpovediach známeho ekonóma Tylera Cowena. Medzi ďalšími jeho tipmi sa zjavuje aj bývalý šéf Fed-u Ben Bernanke, ktorého meno zasvietilo aj na iných tipovacích listinách. V plejáde iných tipov nechýbali ani legendárne mená z ekonomických učebníc, ako Romer a Barro, ale ani trocha kontroverzný pár Reinhart-Rogoff. Viac krát sa spomenul aj vyššie zmienený Israel Kirzner, ktorý patrí najzásadnejším žijúcim proponentom voľného trhu v akademickej sfére a mnoho priaznivcov rakúskej ekonómie dúfalo, že presne po 40 rokoch od Hayeka sa cena dostane opäť tejto ekonomickej škole.

Všetko mimo. Cenu získal Jean Tirole, 61-ročný francúzsky ekonóm z Toulouse School of Economics za „analýzu trhovej sily a regulácie“. Po minuloročnej mediálne známej trojici Fama/Hansen/Schiller sa cena vracia do rúk teoretického ekonóma, ktorého práca má síce impozantnú šírku aj hĺbku (8. historická pozícia v rebríčku databázy ekonomických článkov RePEc, 80 000 citácii), ale svetlo neakademického sveta na jeho meno svieti striedmejšie.

V kocke môžeme napísať, že sa zaoberal konkurenčným prostredím a pomohol sformovať modernú formu regulácie monopolov. Vo väčšej kocke by sme napísali, že riešil principal-agent problém, správanie veľkých priemyselných firiem (z pohľadu teórie hier), finančnú reguláciu, behaviorálnu ekonómiu, asymetrické informácie, fungovanie motivácií vo verejnej správe aj mimo nej a trocha sa pohrával aj s teóriou verejnej voľby.

Populárnou je jeho práca okolo regulácie sieťových odvetví. V západnom svete prebehla pomerne rozsiahla liberalizácia týchto trhov, aj na Slovensku si môžete vybrať svojho telefónneho operátora, či dodávateľa elektriny. Aby boli splnené klasické predstavy o konkurencii, bolo nutné vynútiť kooperáciu medzi firmami, aby napríklad jeden telefónny operátor mohol využívať sieť konkurenčného operátora. Táto kooperácia však viedla k tomu, že konkurenti ju začali využívať aj na kolúzne správanie, čo zase trh od ideálu konkurencie vzdialilo. Cenové dohody sa dali pomerne ľahko odhaliť, ale ako vnútiť spoluprácu a zároveň konkurenciu napríklad v infraštruktúrnych investíciách jednotlivých operátorov? Profesor Tirole nadizajnoval trhové pravidlá, ktoré vnášanie konkurencie umožňovali.

Inou zaujímavou oblasťou jeho práce je štúdium viacstranných trhov, alebo tiež „trhu platforiem“. Poskytovateľ platformy predstavuje spojovací článok medzi zákazníkom a dodávateľom. Obľúbeným príkladom sú Google a Facebook, ktorý spája obchodníkov a zákazníkov prostredníctvom svojho reklamného systému. Alebo hoci aj hypermarket, či hodinový hotel.

To, že v hre nie sú len dve strany ponuka a dopyt, ale viac dimenzií, umožňuje poskytovateľovi platformy voliť rôzne stratégie. Pre regulátora to však predstavuje problém, keďže nemôže aplikovať klasické nástroje na zisťovanie diskriminácie. Monopolná sila týchto poskytovateľov totiž môže byť k prospechu spotrebiteľov (Facebook majú zdarma) a zároveň nemusí byť v neprospech druhej strany (viac užívateľov znamená viac biznisu pre zadávateľov reklamy, aj keď platia celé fungovanie platformy). Tirole popísal tieto trhy a varoval pred ich nepremyslenou reguláciou podľa „starých pravidiel“. Google aj Amazon sú práve vo Francúzsku (ale aj v Nemecku) pod tlakom obvinení z narúšania konkurencie a Tirolova práca sa zameriava presne na takého prípady.

Napriek tomu si ho netreba mýliť so zástancom voľného trhu. Je príkladom klasického technokrata francúzskej školy, pre ktorého efektívne konkurenčné prostredie musí byť starostlivo nadizajnované regulátorom. Vychádza z neoklasickej doktríny dokonalej konkurencie, ktorá je základom a ideálom antimonopolnej politiky v západnom svete, ale abstrahuje od dynamickej povahy konkurenčného boja.

Vtipné je, že práve kritika tohto prístupu ku pojmu konkurencia je vlajkovou loďou práce Israela Kirznera. To ukazuje na špecifickosť nobelovej ceny za ekonómiu – v hre sú ľudia, ktorých názory na rovnakú problematiku sú diametrálne odlišné. Nakoniec, v roku 1974 dostal práve Hayek nobelovku spolu s kovaným socialistom Myrdalom, ktorému sa to ani najmenej nepáčilo.

V kontexte doby je zaujímavý aj fakt, že sa po prvý krát od roku 1999 ako víťazom/jedným z víťazov nestal americký ekonóm. Jedná sa ešte len o tretieho francúzskeho ekonomického nobelistu v histórii (Debreu 1983 a Allais 1988), naviac na pomery laureátov relatívne mladého. A to práve teraz, keď boj medzi fiškálnymi „holubicami“ Francúzskom a Talianskom na jednej strane a „orlami“ na čele s Nemeckom dosahuje stále vyššie obrátky. Francúzi v Európe pomaly ale isto prebrali od Grékov rolu nezodpovedných detí. Tirolove oblasti záujmu sa euro-problémov príliš netýkajú, ale zástancovia galského ekonomického dirigizmu aj tak získali ďalšie strelivo do debaty. Súčasný francúzsky premiér Manuel Valls neváhal ani sekundu na Twitter napísal: „Gratulácie Jeanovi Tirolovi! Rana do oka tým, čo okiadzajú Francúzov!“

.týždeň, 20.10.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards