Deravé vedrá

Ak má vedro deravé dno, liať viac vody nepomôže. V týchto dňoch sa to krásne demonštrovalo v zdravotníctve.

Vedenie piešťanskej nemocnice pôvodne CTčko vysúťažilo za 1 milión eur, tender zrušilo a o dva roky vysúťažilo CTčko za 1,6 milióna eur. Ten istý model pritom kúpila v máji tohto roku nemocnica v Havlíčkovom Brode za 532 000 eur.

Dodávateľ argumentuje, že cena je vyššia, lebo splátky sú rozložené do 4 rokov. Predpokladajme, že áno. V tom prípade by to bolo za ľudový úrok 65 % ročne. To s kým bankujú? No so štátom...

Pre ilustráciu, ušetrený milión eur by piešťanskej nemocnici mohol zmazať minuloročnú stratu 800 000 eur a ešte by ostalo aj na toaleťák. Prípadne by nemocnica mohla zaplatiť 483 000 eur dlh na sociálnom poistení. Celkovo tento prípad vzbudzuje nepríjemnú otázku - koľko treba úsporných opatrení v liekoch (súčasná vláda nás dlhodobo upozorňuje, ako sa šetrí na liekoch a zvyšuje efektívnosť), aby sa vyrovnala strata z predražených obstarávaní? V tomto kontexte vyznieva plán Ministerstva financií o dosahovaní čo najvyššej efektívnosti v zdravotníctve, zverejnený v Národnom rozpočtovom pláne, minimálne nedôveryhodne.

Tento prípad nie je nijak výnimočný, len zahral na citlivú strunu diváka, keďže sa jedná o zdravie. Podobné plytvanie nájdeme rezort za rezortom. Náš projekt Plytvanie štátu medzi rokmi 2007-2013 zaznamenal už stovky prípadov plytvania a neefektívnosti v hodnote 3,2 miliardy eur. A to je len špička ľadovca, ktorú odhalili médiá.

INESS dlhodobo tvrdí dve veci. Za prvé, vláda by nemala zvyšovať dane a odvody, pokiaľ si nespraví poriadok vo svojich výdavkoch a vo výdavkoch priamo či nepriamo podriadených inštitúcii. Za druhé, viac peňazí automaticky neznamená lepšie služby, či už v zdravotníctve, školstve, vede alebo obrane. Odvolávky na pomerové ukazovatele o tom, koľko ktorý štát dá percent HDP na školstvo či zdravotníctvo, nám veľa nepovedia. Pretože z deravého vedra aj tak všetka voda vytečie a ešte si aj zamočíte nohy.