Nie je cena ako cena

Ceny palív na čerpacích staniciach padajú, ale motoristi sú naďalej v strehu a porovnávajú ich so susednými krajinami.

Vskutku, aktuálne sú ceny benzínu a nafty aj po odrátaní DPH a spotrebnej dane u nás najvyššie (najvyššia je aj spotrebná daň na benzín). Úvahy o karteli zanechám mimo obzor tohto článku (ak sa vám ráči trocha kritiky „ochrany“ trhu, skúste tento starší článok). Ono to v podstate ani nehrá rolu – aj pre kartel platia trhové zákony rovnako a nadstrelená cena odoženie zákazníkov (do iných štátov, k iným palivám, alebo k menej častému jazdeniu) rovnako pri karteli, ako bez neho, navyše udržať dohodu v karteli je takmer nemožné (OPEC by vedel rozprávať).

Zastavme sa nad otázkou, či rozdielna cena identickej komodity (naviac ľahko prepraviteľnej) medzi dvoma štátmi signalizuje nejaký zádrheľ. Nie, nesignalizuje.

Už prvá úvaha je chybná. Benzín môže byť homogénna komodita, ale načapovaný benzín vo Viedni, v Bratislave a v Medzilaborciach sú tri odlišné služby. Verejnosť často vychádza z mylnej úvahy, že trhová cena je tvorená nákladmi. Tak tomu však nie je – cena je tvorená priebežným procesom stretania dopytu a ponuky, pričom na oboch stranách stoja (pre externého pozorovateľa) zložité kalkuly. Vytvoriť Picassov obraz stálo farby a plátno v rádoch pár dolárov, ale predáva sa za milióny.

Čo môže byť týchto kalkulácii obsahom? Áno, aj rôzne nákladové položky (samotné palivo, mzdy, environmentálne regulácie, poplatky za skladovanie štátnych rezerv). Ale aj trhové faktory - napríklad hustota siete čerpacích staníc (na Slovensku je zhruba 700-800 verejných ČS, kým v Rakúsku 2575 (rok 2011) a v Česku dokonca 3745 plus ďalších viac ako 3000 neverejných). Alebo rozdielna hustota automobilov (337 automobilov na 1000 Slovákov, 530 na 1000 Rakúšanov), množstvo najazdených kilometrov, hustota tranzitu (s hladnými kamionistami kupujúcimi chipsy s vysokou maržou) a tak ďalej a tak ďalej.

Rozdielna bude aj kapitálová vybavenosť a trhové očakávania Napríklad v Rakúsku už v roku 2011 bolo 16% ČS samoobslužných (teda bez personálu a doplnkových služieb), u nás sa dodnes rátajú na kusy, ak vôbec. V neposlednom rade nezabúdajme ani na rozdielne očakávania investorov. Ťažko môžeme čakať, že investor bude chcieť identickú návratnosť z investovaného kapitálu v Rakúsku a na Slovensku. Nakoniec, ani v samotnom Rakúsku nie sú ceny palív zďaleka identické. Ľahko si to všimol každý, kto tankoval na diaľnici aj v dedine.

„Správnu cenu“ nevie nikto. Jej uhádnutie je jedným z cieľov podnikateľského snaženia, niektorí sa trafia lepšie niektorí horšie. Ak sa nám zdá, že ceny sú nejaké vysoké, tak v prvom rade sa treba pozrieť, či štát kladie nejaké prekážky na vstup do odvetvia (licencie, obrovské zábezpeky, povinné členstvá v komorách a združeniach a pod.). Ak nie – tak už nám ostáva len pustiť sa do podnikania s lepšou cenou a zbohatnúť!

Aktuality.sk, 15.1.2015